Toto je otec dnešných počítačov. Nie je to ENIAC a dnes má výročie!

12. máj 1941. Svet bol práve uprostred najväčšej vojny, akú ľudstvo zažilo, no jeden nemecký inžinier vtedy potichu položil základy digitálneho sveta, v ktorom dnes žijeme.

Volal sa Konrad Zuse a jeho stroj – Z3 – nevyzeral ako nič, čo by ste chceli mať doma. Vyzeral skôr ako šatník po nehode s mechanickým písacím strojom. Ale aj tak bol geniálny. Bol to totiž prvý plne funkčný programovateľný počítač na svete.

Počítač Z3 vznikol ako pokračovanie predchádzajúcich experimentov inžiniera Zuseho s modelmi Z1 a Z2, ktoré boli síce zaujímavé, ale ešte ďaleko od praktického použitia. Z3 ale už nebol len teoretický koncept. Fungoval, počítal, a dokonca vedel byť „naprogramovaný“. Celý bol postavený z elektromagnetických relé – viac ako 2 600 ich tikalo a klapalo pri práci, pričom 2 000 relé slúžilo ako pamäť, 600 slúžilo na aritmetickú jednotku.

Z3 tak dokázal zvládnuť 2-3 sčítania za sekundu, násobenie mu trvalo 3 až 5 sekúnd. V dnešnej dobe by to znamenalo, že by prehral aj so švábom v sudoku. Ale vtedy to bola výpočtová revolúcia. Jeho pamäť bola založená na 64 číslach uložených ako 22-bitové plávajúce desatinné čísla. Tých 22 bitov sa delilo nasledovne:

• 1 bit pre znamienko (kladné/záporné)
• 7 bitov pre exponent
• 14 bitov pre mantisu (hodnotu čísla)

Tento stroj nemal obrazovku, klávesnicu ani myš – jeho vstupy sa realizovali cez dierne pásky, ktoré museli byť starostlivo pripravené, aby počítaču povedali, čo má robiť. V praxi sa Z3 obsluhoval podobne ako kombajn – veľa hluku, ešte viac prachu a potrebovali ste vedieť, čo robíš, inak si spravil z počítača bezcennú skrinku s blikajúcimi svetielkami.

Počas vojny, ale nie na vojnu!

Z3 nebol postavený ako vojnový nástroj, hoci mal armádny potenciál – Zuse mal totiž prehľad, a už vtedy vedel, že výpočty sú novým tajným zbraňovým systémom. Paradoxne, nacistický režim jeho výtvor príliš neoslnil, a tak zostal Z3 skôr technologickou kuriozitou než vojenským nástrojom.

Až s odstupom času sa ukázalo, že to, čo Zuse zostrojil, bol úplný základ modernej výpočtovej techniky. Stroj bol totiž Turingovsky úplný, čo znamená, že – aspoň teoreticky – mohol vyriešiť akýkoľvek výpočtový problém, rovnako ako dnešné počítače.

Z3 neprežil vojnu, originál bol zničený počas bombardovania Berlína. Ale jeho odkaz žije ďalej. V roku 1960 bol podľa pôvodnej dokumentácie zostavený funkčný model, ktorý si dnes môžete pozrieť v Deutsches Museum v Mníchove. A to je presne to, čo na Z3 fascinuje – v čase, keď svet horel, vznikol stroj, ktorý nezačal vojnu, ale ukončil éru ručných výpočtov.

Zuse nebol len konštruktér, bol určite aj vizionár. V jeho hlave už vtedy existovali koncepty softvéru, algoritmov a dokonca aj niečo, čo by sme dnes nazvali programovacím jazykom. Z3 nebol len stroj. Bol to prvý krok do sveta, kde dnes žijeme – vo svete algoritmov, dát a výpočtov. A ten krok spravil práve 12. mája.