Pri defektoskopii a neinvazívnej diagnostike sa dnes prakticky nezaobídeme bez röntgenu, prípadne ďalších foriem ionizujúceho žiarenia s ešte kratšou vlnovou dĺžkou. Gama lúče sa využívajú skôr v priemyselnej defektoskopii.
Aj keď moderné rádiologické vyšetrenie pracuje s veľmi nízkymi dávkami žiarenia, nepríjemné je, že expozícia ľudského organizmu má kumulatívny charakter. Za roky života si takto môže niekto „nazbierať“ záťaž, ktorá už nie je bezpečná.
Pozrite si: Philips BlueControl si posvieti na kožné nemoci aj bez lekára
Bežné svetelné žiarenie sa v medicíne používa už dnes – spomeňme napríklad ožarovanie tkanív svetlom určitej vlnovej dĺžky (farby) pri terapii, alebo chirurgické zákroky pomocou laserov. Problémom pre diagnostiku je, že takéto svetlo je pri prechode cez nepriehľadné vrstvy buď absorbované, alebo rozptýlené, čo znemožňuje zobrazovanie. Alebo je to inak?
Podľa magazínu Nature vedci z univerzít v Holandsku, v USA, aj vo Veľkej Británii hľadajú metódy, ktoré by dokázali z rozptýleného svetla prechádzajúceho nepriehľadnými objektmi vytvoriť použiteľný obraz, informoval portál Engadget.
Prvé experimenty na vytvorenie obrazu pevných telies sú založené na technike takzvanej „adaptívnej optiky“ používanej v astronómii. Tá na základe určitého algoritmu dokáže urobiť korekcie vytvárajúce obraz vesmírnych objektov neskreslený rozptylom v atmosfére. Vedci upravili techniku pre pevné telesá tým, že svetlo lasera viedli cez „priestorový modulátor“, ktorý vytvára viacero nezávislých lúčov. Keď svetlo prechádza modulátorom a nepriehľadným objektom, môže detektor na druhej strane z rozptýleného svetla vytvoriť koherentný obraz.
Prvé experimenty boli prekvapivo úspešné a vytvorili koncentrovaný lúč tisíckrát silnejší než v prípade rozptýleného svetla. Na základe inšpirácie týmito výsledkami vedci upravili techniku pomocou pôsobenia cielenými ultrazvukovými vlnami, ktoré posúvajú frekvenciu laserového svetla.
Tieto posunuté lúče sa potom vrátili do objektu so zrkadlom, čím sa pridali k energii pôvodného lúča a vytvorili „lampu vnútri múru“. To umožnilo vedcom získať obraz fluorescenčnej bublinky o veľkosti len jeden mikrometer, ukrytej medzi dvoma nepriehľadnými vrstvami.
Iný tím vedcov v Paríži minulý rok takto dokázal zobraziť ucho živej myši, čo naznačuje sľubný začiatok pre nové typy telesných skenerov.
Pozrite si: Čo je holografia a na čo je dobrá?
Zatiaľ je technológia ešte trochu vzdialená od praktického nasadenia, hoci v konšpiračných teóriach sa už objavili tvrdenia, že tajné služby disponujú kamerami schopnými vidieť cez steny, pričom nemajú na mysli termovíziu. Môže to skutočne fungovať, len v tej stene musí byť (nezastreté) okno.
Ale teraz vážne. Ak sa podarí technológiu „röntgenu“ vo viditeľnom spektre zdokonaliť pre praktické využitie, môže sa uplatniť nielen v medicíne, ale aj v archeológii, reštaurátorskom umení a v ďalších oblastiach.
Zdroj a foto: Engadget / Nature