Súčasné mozgové implantáty sú z mnohých dôvodov problematické, pretože ako cudzorodý prvok môžu negatívne ovplyvňovať funkcie mozgových tkanív. Navyše obvykle vedia riadiť, alebo monitorovať len jednu oblasť a funkciu mozgu. Keďže sú navyše tuhé, ich prívody by mohli poškodiť tkanivá.
Výskumníci z technologického inštitútu MIT vyvinuli extrémne tenké, prakticky nanotechnologické pružné vlákna z polymérov, ktoré majú prispôsobiteľné kanály pre prenos chemických látok, elektriny, alebo svetla. Implantáty z tohto materiálu bude možné použiť nielen na medikamentóznu liečbu pacienta, prípadne liečbu ľahkou stimuláciou (napr. svetlom), ale aj na meranie odozvy tkanív pomocou elektród. To lekárom pomôže zistiť, či, a ako účinne, liečba funguje, uviedol portál Engadget.
Pozrite si: Senzor z MIT odhalí výbušninu, aj pokazené potraviny
Vďaka jemným rozmerom, flexibilite a harmonickému tvaru bude možné nové prostriedky terapie a diagnostiky implantovať do tela aj dlhodobo a liečiť tak mnohé chronické, alebo dlhodobé nemoci.
Hovorí sa, že lekári by takto mohli dostať do rúk prostriedok komplexného boja s Parkinsonovou chorobou a inými neurologickými onemocneniami.
Pozrite si: Google chce bojovať so smrťou, zbraňou sú nanočastice
Aj pokiaľ takouto cestou nedôjde k (úplnému) vyliečeniu, môže viesť k jednoduchému a pritom podstatnému zvýšenou kvality života pre ľudí postihnutých takýmito poruchami. Lekári budú môcť navyše včas a presne reagovať na zmeny stavu pacienta a prispôsobovať im príslušnú liečbu.
Môže to priniesť zníženie dávkovania liekov v prípade zlepšenia stavu, čo šetrí náklady pre zdravotný systém, ale najmä znižuje záťaž organizmu pacienta. V prípade potreby môžu naopak lekári včas zasiahnuť vhodnou stimuláciou, alebo zmenou dávkovania liekov.
Foto: MIT