Tchia – kúzelná hra s veľkým srdcom hrdinky i Novej Kaledónie

Aj malý tím dokáže vytvoriť krásnu hru s veľkým zásahom. Tchia je nenápadný titul, ktorý prichádza od menej známeho štúdia s rešpektom k exotickej časti sveta, o ktorej ste možno ani nepočuli.

Samotní tvorcovia pochádzajú z tých končín, ich pôvod je otázkou pre mnohých, no zároveň skrýva tú nemalú štipku originality, ktorou je ovešaná celá hra.

Nová Kaledónia je súbor francúzskych ostrovov v Pacifiku, kde by ste dokázali tráviť týždne a boli prekvapení, že taký región existuje. Má niečo z Oceánie, ale súčasne vlastnú kultúru i legendy. Urobiť v tomto svete hru so sympatickou hrdinkou, ktorá hľadá svojho otca, je nečakane originálny krok.

Tá pohoda na začiatku…

Prvú polhodinu sa budete totiž cítiť ako v raji. Tchia s tatkom žijú na maličkom ostrove, kde im raz za čas dovezie jedlo kamoš Tre a venujú sa lovu perál, pestovaniu a nič ku šťastiu nepotrebujú. Občas si zanôtia pieseň. Na dvanáste narodeniny dostáva Tchia darček v podobe praku a otec vidí, že dievča má melancholickú náladu, no tá o pár hodín prejde.

Kamoš Tre príde a pri ohníku strávia skvelé časy, no na druhý deň dorazí na ostrov obávaný chlapík Pwidua, otca unesie a Tchiu čaká cesta do útočiska. No ani kamoš Tre nemá neobmedzené možnosti, a tak jej na druhý deň venuje plť a posiela do mesta…

Málokedy vidíte taký ostrý kontrast v úvodných kapitolách hry. Už samotná legenda je rozprávaná ako rozprávka na dobrú noc, prvá kapitola je taká pohoda, kde si len chodíte po maličkom ostrove, hľadáte vetvičky či ponárate sa po perly v mori.

Alebo idete schrúmať ovocie, ktoré vám zvýši staminu. Je to milý pôsobivý štart lepší ako mnohé tutoriály. Netrvá dlho, kým sa nálada zmení únosom otca. Zrazu ste pod tlakom a netušíte, čo sa bude diať. A po hodine kráčate v meste plnom áut, ulíc a obyvateľov. Preč je pohodička i melanchólia vášho ostrova – za vodnou hranicou je civilný svet bez štipka čara.

Budem tým, čo chcem

Ale Tchia nie je úplne bezbranná a na prebíjanie sa dobrodružstvom používa rozmanité prostriedky. Je tu plť, na ktorej sa plaví rôznymi ostrovmi. Nájdete tu aj nejaké predmety do akcie ako prak. Najväčší triumf je však dar, že Tchia sa dokáže premeniť na zvieratá i menšie veci.

A vtedy hrateľnosť získava zrazu úplne iné rozmery. Premeniť sa môžete na obyčajný kameň alebo horiace drevo. Transformácie sú občas na efekt, no inokedy vám dajú nové schopnosti.

Ale meniť sa dá aj na zvieratá: delfína, žraloka, vtáka, jeleňa i prasa. A potom získavate prepojené vlastnosti zo zvierat na ceste za predmetmi či cieľmi. Chcete niečo z veľkej výšky, no nechcete sa tam šplhať? Meníte sa na opereného fešáka. Treba ísť niekam pod vodou, no stamina vám nevydrží ani po zhltnutí 20 ovocí? Meníte sa na rybu. A taký pigač dokáže vykopať ňufákom rôzne poklady.

Schopnosť meniť sa pramení z viery lokálnych ľudkov a tam pochopíte napojenie na Novú Kaledóniu. Že nebudete iba traverzovať ostrovy a mestá, ale napĺňať z legiend aj oveľa viac. A hoci záchrana otca sa javí ako prísne logická vec, môžu vám pomôcť všakovaké prostriedky – najmä keď proti vám stojí tajomná Meavora…

Príbeh vs. vaša voľnosť

Tchia má z veľkej časti otvorený svet a zároveň vám ponúka príbeh. Z toho vyplýva klasická dilema, čomu sa venovať skôr. Na jednej strane chcete pátrať po zloduchoch a objaviť otcove tajomstvá. Ale to je celkom rýchla fuška: zloducha odhalíte, zničíte pár dôležitých vecí (továrne, tábory) a zvediete finálny súboj. Za 5-6 hodín ste na konci. Jednotlivé kapitoly ubiehajú rýchlo a štruktúra je dosť dobrá.

Ale na druhej strane je na mape stále toľko ikon: perly, vetvičky, poklady, ktoré si nechcete nechať ujsť. A navyše, keď dostávate nové možnosti ako sa k nim dostať. Tchia azda dáva viac alternatív ako dokážete využiť. Ale zároveň má pár silných ako napríklad hru na ukulele. Jednak takto doručí pár sugestívnych momentov.

Môžete si takto krátiť chvíle. No zároveň zmeniť deň za noc či iné špeciálne ťahy. Hra na ukulele je drobná minihra, kedy treba brnkať do rytmu. Má akurát len jedinú chybku: ak počas nej iná postava niečo spieva v domácom jazyku, budete chcieť sledovať aj text v angličtine, no to sa dosť ťažko mieša s triafaním sa do tónov. Odovzdáte sa automatickej hre či to skúsite?

A ukulele hra presne ukazuje, aká je k vám Tchia. Dá sa tu robiť viacero vecí naraz, no sústrediť iba na jednu. Ovládate postavu i svoj čas. Niekto sa možno bude hnevať na krátky príbeh, no svet nie je vôbec malý a kým zozbierate čo hra núka, ubehnú dlhé hodiny. A jedinečnú atmosféru hre nemožno uprieť. Ani rozhodnutie, že dialógy prebehnú v pôvodnom jazyku, to všetko k hre patrí.

Lahodné farby i grafika

Vrátane štylizovanej grafiky. Žiadne naháňačky za 4K a ray tracingom, menší tím zvolil esteticky iný spôsob. Taký, čo navodí atmosféru, humor pri časti postáv, hrôzu pri iných. A rovnako funguje aj pri kontraste sveta: more, kam oko dozrie, nádherná voda vs. sivé mesto a betónové textúry.

Tchia je malá hra, za ktorou stojí presne 12 ľudí. Ale zároveň je to dôkaz, že vás dokáže zabaviť aj iný projekt ako veľké AAA línie. Odporúčam jej dať šancu – neváhajte, ak máte PS Plus Extra/Premium, lebo je zahrnutá v predplatnom.

Tchia vyšla 21. marca 2023 na PS5, PS4 a PC.