Dolmen - sklamanie roka alebo tuhá akčná sci-fi pre odvážlivcov?

Dolmen je nový akčný sci-fi horor, ktorý vás stále skúša: vašu trpezlivosť, schopnosť učiť sa i riešiť náročné situácie v taktickom boji. Jeho atmosféra sčasti pripomína iné tituly, kde sa istý junák objaví na neznámej planéte (Doom?), ale zároveň prináša aj nové, zaujímavé prvky do hrateľnosti. Spočiatku sa možno budete odhodlávať, či zaťať zuby a vydržať, lebo Dolmen ukazuje svoje kvality a štýl postupne. Alebo vás v istom momente úplne dorazí a hru odložíte, lebo budete mať pocit, že vás niekde napálila a pocit z postupu je minimálny.

Neznáme planéty sú vždy riziko

Napríklad nečakajte bombastické intro – ale za tri minúty budete presne vedieť na čom ste. Ľudstvo začalo kolonizovať vesmír, takže bola iba otázka času, kedy objavíme nielen neznáme materiály, ale aj civilizácie. Nenažrané korporácie boli v univerze ako prvé a pálili veľké peniaze, aby získali vojenskú či technologickú prevahu, lenže práve na planéte Revion Prime našla Zoan Corporation dve veci: cenné kryštály Dolmen, čo umožňujú komunikáciu medzi dimenziami a otvárajú nové možnosti vesmírnej turistike. No zároveň sa na planéte stala obrovská nehoda, vbehli sem nebezpečné mimozemské druhy a vykosili, čo mohli. Váš hrdina dostáva za cieľ teleportovať sa na planétu a zisťovať, čo sa tu stalo.

Osvedčená variácia na veľa neznámych vecí celkom funguje. Zvolíte si svojho hrdinu, vyfarbíte jeho oblek, venujete mu určitú špecializáciu a na pomerne nízkom leveli dorazíte na planétu. Čaká vás menší tutoriál, tu sú užitočné rady, ktoré vysvetlia existenciu troch ukazovateľov (červený je zdravie, zelený stamina, modrý je energia) a ich používanie. Zdravie je esenciálne a môžete si ho dobíjať z energie. Lenže na energiu si treba nájsť v teréne kapsule, ktorými si ju dobijete. A zároveň platí, že energia slúži aj ako magické body z iných hier – napríklad na streľbu projektilov, takže ak si napríklad dobijete zdravie, máte iba polovičný ukazovateľ a tým pádom môžete menej strieľať a dlhšie čakáte na nabíjanie. Ale zase dobiť si energiu si žiada vyskočiť na pár sekúnd boja a čosi zhltnúť. Napokon je tu zelená stamina, ktorá funguje ako v iných hrách pre fyzické údery – ak sa vyčerpáte, nebudete vládať švihať mečom. Vtedy sa môžete prepnúť na útok z diaľky – ale ak máte dosť energie. Tri farby vás budú mátať, ale systém si osvojíte rýchlo. Pri tvorbe postavy sa dá vybrať povolanie, či vám bude bližší boj na diaľku alebo na blízko. Môžete mať tank, experta na diaľku i vyrovnané postavy.

Pomalý boj, ale naučíte sa triky

Boj je relatívne pomalý a tuhý. Začal som bojovať najmä s mečom v tesnom kontakte, využil som ľahšie, aj ťažšie údery. Hra vás učí blokovať, odrážať útoky či šľahať údery zo skoku. No keď som sa dostal do častí, kde sa dizajn vyšantil na vertikálnej úrovni a nepriatelia na vás padajú alebo útočia z výšky, čoraz častejšie som siahal aj po pištoli. Lebo mečom treba švihnúť dva či šesť ráz, ale keď pálite po niekom cez priepasť či na iné poschodie, stačí byť iba trpezlivý a súpera zdoláte. Pravda, ak po vás nešľahne raz za 7-8 sekúnd dáku ohnivú guľu, ktorá vám spôsobí zranenie. Nepriatelia sú totiž pekne drzí – najprv vás chcú oslabiť zdiaľky, no beda keď útočia zblízka, na dve-tri rany vás odkrágľuje aj typ z nižšej strednej triedy. Ak vás zasiahne ich kyselinový projektil, môžete zrazu mať o 10% slabší pohyb a obranu. Alebo vás ovalí ohnivá guľa od iného borca – a šup, obrana dole o 20%. Našťastie ukazovateľ po čase odráta tento efekt a ste späť v plnej zbroji.

Postupne sa učím využívať aj ja všetky efekty – napríklad pálim projektily na súpera, ten môže byť po čase mierne paralyzovaný (bliká nazeleno) a vtedy majú aj fyzické útoky lepší efekt, či už ľahšie alebo ťažšie údery. Keď vidím dvoch kovových pavúkov v diaľke, snažím sa ich zbaviť sa. Ale pomôže aj ich oslabenie či vylákanie iba jedného. Ako to v týchto hrách tradične býva, ak sa na vás vrhnú traja-štyria, je zle a zväčša umriete. Nehovoriac o vypečených bossoch alebo iných ťažších typoch.

Umieranie dookola, ale možno často?

Na tomto mieste je potrebné povedať aj čistú pravdu o dizajne hry – Dolmen je ďalší zástupca v súčasnosti extrémne populárneho štýlu Soulslike. Áno, kto nemá dosť umierania z Elden Ring, Ni-Oh či Dark Souls, ten si môže dopriať sci-fi verziu tejto hry. Dokonca sedí aj zbieranie duší, resp. kryštálov Dolmen. Vaša postava ich získava za likvidáciu nepriateľov. Postupne sa vám hromadia a za ne si môžete vylepšovať schopnosti, aj zvýšiť level. Ale ak vás zachloštia, ostane na mieste úmrtia hologram, ku ktorému sa musíte dopachtiť, ak by ste chceli pôvodné zásoby získať a tzv. obnoviť časovú líniu. Ak totiž zomriete znova, o suroviny prídete.

Je to jasná klasika podľa Souls vzorca. Navyše sa tu dostali aj ďalšie podobné elementy, resp. ich variácie. Napríklad herný svet je rozdelený do určitých pasáží a vašou úlohou je dostať sa ďalej tak, že nájdete modrý teleport (analógia k ohníkom zo Souls). Práve pri nich sa totiž môžete teleportovať naspäť na loď, vylepšiť si level a potom sa vrátiť naspäť. No pozor, po návrate sú resetované nielen vaše ukazovatele zdravia a energie, ale aj všetci nepriatelia vo svete. Čo je dobrá správa, ak ich chcete opäť zahlušiť a získať kryštály. Ale horšia na ľahší postup vpred.

Cesta hrou vedie cez postupné nachádzanie teleportov (a neskôr bossov). Dolmen má tri odlišné prostredia, ktoré odhaľujete postupne a sú dosť zamotané. Žiadne priamočiary pochod a likvidovanie bossov, miesta sú rozložené vertikálne i horizontálne – niekedy sa tvrdo niekam prebojujete a zistíte, že ste len objavili skratku k inej trase. Inokedy sa skutočne dostanete aspoň k ďalšiemu teleportu a máte pocit, že ste vpred – ale možno ste sa dostali len o pár stien ďalej od toho minulého. Pomáha vám, že hra označuje mená lokalít, takže zistíte, či ste sa vrátili na vyššie poschodie tej istej cesty či miesta alebo skutočne pokročili niekam inam.

Sci-fi horor z malého tímu

Lenže Dolmen je zároveň aj horor a využíva rozličné triky, aby vás vystrašil – niektoré lacné, iné úspešné. Nie vždy napríklad vidíte nepriateľa a napätie spočíva v tom, že na vás zoskočí zo steny a začne vás mlátiť. Alebo prídete na miesto, kde niečo podozrivo mľaská – ani sa nenazdáte a letí na vás ohniva guľa a spôsobí 20% efekt horšej obrany. Autori dobre pracujú so sci-fi prostredím: kúsok ako z Votrelca, niečo neznáme i zo svojej dávky fantázie. Výsledok je solídny: najprv síce neohúri, ale osobne ma prekvapila ladná pohoda na vesmírnej stanici, kde hrá nenápadná hudba posilňujúca pobyt vo vesmíre a pauzu medzi drsnými akciami tam dole na planéte.

Napokon je tu systém vylepšovania postavy. Vždy keď máte dosť kryštálov, môže sa vaša postava vyšvihnúť o level nahor a vyberiete si nejaké vylepšenie. Znie to fajn na papieri a funguje to aj v praxi, ale posuny sú dosť nízke. Či si zvýšite kúsok zdravia, energie, staminy, útoky či obranu, postava sa veľmi nevyvíja. Potom sa musíte spoliehať na kúsok šťastia, dobré načasovanie úderov a iné možnosti boja, ale bossovia vás zradia a zdolať niektorých je nesmierne náročné.

Dolmen je zaujímavý výsledok malého štúdia, práce 30 ľudí, ktorí dali dokopy slušný zážitok. Neubránil sa ani istej dávke frustrácie – šomrať sa dá na pomalý postup prostredím. Ak nie ste ochotný zomierať, ísť stále dookola, zbierať Dolmen kryštály, zvyšovať levely, budete mierne sklamaní. Hru si treba dávkovať, ale fakt je, že aj pri takom prístupe neponúka také veľké vyžitie ako konkurenčné Souls kusy (naposledy Elden Ring) – výhodou je zhruba polovičná cena, za 35-40 € si ho môžu fanúšikovia vyskúšať, aby videli, že aj menší tím dokáže zložiť slušnú žánrovku.