Česká spoločnosť Focus Agency urobila výskum, ktorý sa týkal vplyvu pandémie na stres, spánok a ďalšie aspekty života českej populácie. Keďže rozdiely medzi Českom a Slovenskom sú minimálne, výsledky sa dajú preniesť aj na nás.
Výskum zadala spoločnosť Fitbit a zúčastnilo sa ho 1 004 respondentov vo veku do 18 rokov. Hneď prvý záver prekvapil. Zhoršená kvalita spánku sa netýka len malého okruhu populácie, ale až 30 % dotazovaných uviedlo, že ich spánok je čoraz horší. Naopak, len 3 % opýtaných zhodnotilo zlepšenie kvality spánku.
Tretina respondentov bojovala od vypuknutia pandémie s vysokou mierou stresu, ďalšia tretina zhodnotila mieru prežitého stresu ako strednú. Určite nepoteší ani ďalšie zistenie – polovica opýtaných začne stresovať, keď uvažujú nad svojou budúcnosťou, resp. budúcnosťou detí.
NUDZ (Národní ústav pro duševní zdraví) vo svojom výsume „Kvalitný spánok môže mať vplyv na zvládanie stresu. Kedy inokedy si ho preto dopriať, ak nie teraz“ zistil, že stres a spánok sa navzájom ovplyvňujú. Zjednodušene povedané, človek v strese je pripravený konať a preto sa mu oveľa horšie zaspáva a ak aj zaspí, spánok nie je kvalitný. Naopak, ľudia so spánkovým problémom horšie zvládajú stres a ľahšie podliehajú emóciám.
Počas pandémie nezmenilo svoju fyzickú aktivitu 62 % opýtaných, tretina ju obmedzila a len 8 % využilo viac voľného času na zvýšenú aktivitu. Vďaka tomuto zisteniu sa podarilo dokázať významnú príčinnosť (kazualitu) medzi zmenou fyzické aktivity a kvalitou spánku. Kto sa počas pandémie pohyboval viac, uviedol, že sa jeho kvalita spánku zlepšila. Ten, kto sa pohyboval menej, registroval výrazné zhoršenie spánku (60 % v porovnaní s celkovým výsledkom 30 %).
Výskum potvrdzuje, že aktívny pohyb je pre človeka veľmi dôležitý a má veľký vplyv na kvalitu spánku. Dobrý spánok a dobré spánkové návyky zaručujú dostatok energie pre ďalší deň.
Z ďalších zistení môžeme spomenúť, že len 12 % opýtaným sa podarilo uviesť do života rutinu pomáhajúcu riešiť problémy so spánkom, stresom a sedavým spôsobom života. Lenivosť a nechuť aplikovať zmeny v živote potvrdzuje zistenie, že až 46 % opýtaných necíti žiadnu potrebu takúto rutinu zavádzať. Viete, aké je najčastejšie predsavzatie na tento rok? Zvýšenie fyzickej aktivity a viac trávenia voľného času so svojimi blízkymi.
54 % opýtaných cíti potrebu mať svoje zdravie viac pod kontrolou, ide o reakciu na pandémiu koronavírusu. Tretina ľudí vôbec nešportuje, tí ktorí sa venujú aktívnemu pohybu to robia v priemere 2 až 3-krát týždenne.
Keďže výskum inicioval Fitbit, zaujímalo ho aj to, kto najviac používa smart hodinky a náramky. Najobľúbenejšie sú u používateľov vo veku 18 až 34 rokov, z tejto kategórie ich používa zhruba 40 %.
Inteligentné hodinky a náramky používateľov oveľa lepšie motivujú k pohybu, ich veľkým benefitom je však aj monitoring zdravia, najmä spánku, stresu a srdca.
„Smart hodinky a náramky nám pomáhajú presne zmapovať naše telesné funkcie a prezentovať ich v čo najzrozumiteľnejšej podobe. Tieto poznatky tiež môžu byť základom pre komplexné lekárske vyšetrenia a môžu potvrdiť významné premeny nášho telesného zdravia,“ povedala Alexandra Pahomi zo spoločnosti Fitbit.
Výsledky výskumu sú nepochybne zaujímavé, no z veľkej časti potvrdzujú staré známe V zdravom tele zdravý duch. Previazanosť fyzickej aktivity s duševným zdravím sa v plnej miere prejavilo počas pandémie. Škoda, že táto výnimočná doba nespustila reštart zdravotných návykov väčšieho množstva populácie.
TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov slovenských e-shopov a porovnávačov cien.