Tokyo 2020: Olympiáda v Japonsku má aj oficiálnu videohru s 18 disciplínami

Tento víkend odštartovali odložené letné olympijské hry v Tokiu. A neboli by to Japonci, ak by k nim nevydali aj rovnomennú hru, najmä keď licenciu na olympiádu má japonská firma SEGA. Uvádzanie hier pred športovými udalosťami je už tradíciou, SEGA takto pár týždňov pred olympiádou buduje povedomie či napätie a pripravuje fanúšikov na top udalosť sezóny.

Vývoj hry i uvedenie ovplyvnila aj pandémia ako reálne olympijské hry. Japonci na domácom trhu vydali hru presne rok pred plánovanou olympiádou (24.7.2019) na PS4 a Switch, ale k nám sa dostáva až teraz. Starší dátum výroby signalizuje aj dôvod, prečo chýbajú verzie pre nové konzoly – ale takmer dvojročné čakanie prinieslo súčasne aj verzie pre Xbox One a PC.

Postav si svoj tím

Dobrá správa pre milovníkov editorov – môžete si vytvárať vlastných športovcov a posielať ich na rôzne disciplíny. Osobne sa mi síce s nimi nechcelo naťahovať a pustil som sa rovno do zápolenia, ale verím, že niekomu to nedá a venuje 15 minút tvorbe borcov. Má to výhodu, že zrazu nedostanete do tímu Slovákov neznámu mulatku s priezviskom Horňáková, ale môžete si vytvoriť tím spolužiakov alebo kolegov a vniesť do hry väčšiu porciu zábavy. Na výber máte 80 národných tímov a nečakajte veľké mená v každej, ale top majstri každej disciplíny sú skutočné esá.

Hlavné menu vám ponúkne štandardné módy: môžete sa pustiť do celej olympiády, vyskúšať si aj multiplayer s kamarátmi, jednotlivé disciplíny alebo tréning. V tom smere sa štruktúra hry nemení už viac ako 30 rokov – otázne skôr je aké disciplíny dokáže zahrnúť do najnovšej verzie a ako veľmi sú detailné či prepracované.

Atletika je základ

Na letnej olympiáde sa tradične prezentuje veľká porcia atletiky. Absolútny základ: beh na 100m. Kľúčový je pri tejto disciplíne štart – musíte si dať pozor pri úvodnom odpočítavaní, aby ste vyrazili v správnom zlomku sekundy. Neraz sa mi stalo, že som odštartoval zle a málokedy tento hendikep prekonáte. Šprint je o neustálom stláčaní toho istého tlačidla – nájdite správne tempo a za 10 sekúnd ste v cieli.

Zaujímavejšie sú ďalšie dva behy. Beh na 110 m s prekážkami pridáva ku šprintu, kde treba dávať ešte väčší pozor na štarte, aj šesť skokov. Fungujú tak, že šprintujete a v zlomku sekundy v zóne pred prekážkou (našťastie sú farebne odlíšené, učíte sa kedy) stlačíte ďalšie tlačidlo a skočíte cez prekážku. Ak nie, zvalíte ju, no to vás spomalí, cenné sekundy sa prirátajú a nemáte šancu bojovať o medaily. Zatiaľ čo beh na 100m vyhrávam často, beh na 110m bola už výzva.

A štafeta 4x100m. Opäť zaujímavý beh, kde je esenciálny štart, nasledujú fázy šprintu, ale kľúčová je odovzdávka kolíka: prebieha vo vyhradenom priestore, ďalší bežec už čaká, kedy sa k nemu priblížite a vy šprintujte, fixuje sa vám rýchlosť a ide iba o efektívne podanie kolíka bez straty cenných sekúnd. Nie je to triviálna záležitosť, chce to cvik a najmä opätovné rozbehy si pýtajú svoj čas.

Z atletiky sa objavujú aj dve nebežecké disciplíny: skok do diaľky a hod kladivom. Pri skoku sa opäť hlási o pozornosť šprint, kedy musíte utekať (a stláčať tlačidlo o život) a potom príde moment pravdy, keď sa musíte odraziť od zeme a skočiť v správnom uhle do diaľky. To sa ľahko popisuje, ale ťažšie aj realizuje, lebo uhol je mimoriadne dôležitý a nájsť ideálnu polohu páčky i skočiť o 45 stupňov si žiada cvik. Našťastie, táto disciplína netrvá dlho a máte tri pokusy, takže aspoň na jeden z nich čosi skočíte.

Osobne sa mi pozdáva hod kladivom. Disciplína sa totiž inak ovláda – najprv musíte uchopiť kladivo (cez dve tlačidla L+R), začať sa točiť (pravá páčka) a potom príde moment, keď ho pustíte v ideálnom čase. Hra ho zobrazí fialovou farbou na polkruhu a musíte odhadnúť, kedy ukazovateľ bude v správnej zóne a kladivo najďalej doletí. Opäť máte tri pokusy, no rozdiely medzi slabšími a silnejšími pokusmi sú značné – raz som hodil 55m, inokedy cez sto.

Plávanie i lezenie

Z bazénových disciplín si zahráte dve a majú úplne iné ovládanie i odlišnú mieru zábavy. Plavby na 100m voľným štýlom si vyžadujú synchronizované ovládanie, aby ste dokázali kmitať s analógovými páčkami. A ešte aj stlačiť B na dobrú otočku. Dá sa to naučiť, ale súperi v iných dráhach neraz robia divy a ide im to lepšie. Ale stále sa dá 100m voľným štýlom zvládať lepšie ako druhá disciplína.

200m polohové preteky totiž nasadia rovno štyri štýly po 50m a každý sa ovláda úplne inak. Väčšinou sa nedá kopírovať naučený štýl z druhej disciplíny, krútite páčkami a snažíte sa voliť ideálne tempo – ak to prepálite, plavec je unavený. Ak zaberáte slabo, ufujazdia vám súperi ďaleko a šanca dobehnúť ich sa zmenší. A opäť musíte dobre načasovať otočky. Na jednej strane je fajn vidieť, že disciplína je bohatá a premenlivá, no obavám sa, že všetky štyri štýly sa ťažko učia a mód je veru ťažký.

Športové lezenie je jedna z najkratších disciplín. Zmestíte sa do 20 sekúnd, úlohou je hľadať najbližšie výčnelky, kam kladiete ruku a to v pomerne rýchlom tempe. Súperi ma tu porážajú pravidelne, lebo ak sa snažím byť presný, strácam rýchlosť. A ak iba stláčam ľavý či pravý smer, neraz dôjde k chybe a už sa dá len ťažko napraviť. Je táto disciplína viac o šťastí či slabo naprogramovaná? Ťažko povedať.

Džudo či box?

Adrenalín sa dá vybiť v dvoch bojových športoch, ale žiada sa tu aj taktika. Ako prvý som skúšal box, ktorý potvrdil, že tento šport je najmä o pohybe, defenzíve a správne načasovaných protiútokoch. No aj o spodných hákoch či vrchných úderoch. Ale páči sa mi, že sa tu hrá aj na knockouty, odpočítavanie na zemi a časové limity. Džudo je ešte viac taktické, najmä jeho pravidlá boli pre mňa neznáme, takže disciplína prebehla miestami pokus-omyl. Japonské názvy sa dajú naučiť, časovanie úderov a kontrola staminy tiež – prekvapivo som nejeden zápas vyhral.

Samostatnou kategóriou je aj cyklistika, ktorá má arkádové prvky. Pri nej musíte zvládnuť najprv štart, potom makáte ostošesť jedným tlačidlom a vo vybraných momentoch treba stlačiť tlačidlo na ukážku trikov i výskokov. Načasovanie je opäť kľúčové a hra dáva signály, či váš trik bol perfektný alebo ste skočili príliš skoro (to vás väčšinou zabrzdí).

Volejbal a 2x tenis

Ako prvú loptovú disciplínu som opáčil plážový volejbal. Výhoda je, že hráte v dvojici a ovládanie i pravidlá sú relatívne ľahké. Treba si časovať dotyky, nahrávky a smeče, aby sa lopta dostala na málo chytateľné miesto a body rýchlo prišli. Celkovo vás čakajú pomerne dlhé výmeny, kde čakáte, či súper alebo vy urobíte prvú chybu a ten druhý získa bod.

Blízko má k nemu i tenis, kde hráte sólo hry i double. Nenahrávate si, ale systém odvracania úderov je podobný, akurát umiestňujete aj údery nasmerovaním páčky do konkrétnej časti kurtu. Klasický tenis sa odohrá na veľkej ploche a hoci neponúka celú plejádu úderov (extraloby, falše), na dlhé výmeny sa celkom osvedčí. Sú tu napínavé chvíle, keď sa bojuje o každý fiftín, súper vám nedaruje nič, neraz ho treba riadne preháňať a nájsť slabinu či miesto, kam nestihne dobehnúť.

Stolný tenis je v tom smere ťažší, hrá sa na oveľa menšom priestore a finty s pohybom veľmi nefungujú. Neraz som sa chcel stiahnuť do rohu, aby som odtiaľ zasadil parádny smeč. Žiaľ, pohyb pri stolnom tenise je ťažkopádny a veľa sa využívať nedá. Skôr stačí stáť na mieste a smerovať loptičku na stôl. Navyše, je to aj nevyspytateľný šport – jeden zápas sa vám celkom vydarí, inokedy sa trápite.

Futbal a basketbal

Poslednými dvomi športami sú zmenšené verzie mimoriadne populárnych športov aj z videohier. Je tu futbal, ktorý je ako zmenšená FIFA či PES. Ponúka iba základné možnosti, ale niekomu to môže stačiť – pár tímov sa naháňa za loptou a skúša uhrať dobrý výsledok. Nahrávky, šprinty, silné strely alebo aj šmýkačky či preberanie lopty v defenzíve. Nečakajte svetových hráčov, iba dva tímy po jedenástich čo sa snažia ubehať víťazstvo. Ale opäť platí, na pár minút vás zabaví a nechýba ani olympijský turnaj.

Basketbal má podobné spracovanie. Hráči sa preháňajú po palubovke a pravidlá fungujú ako majú, ale je to skôr taký basketbal v malom. Navyše je to pomerne nevyspytateľný šport: prvý zápas som ľahko vyhral 15:6 (štvrtiny boli krátke), ale keď som si dal druhý a náhodne mi vylosoval bratské derby Slovensko vs. Česko, dostal som na frak 2:12. Niekedy prihrávky fungujú skvelo, inokedy vám súper ľahko berie loptu. Sú minúty, kedy skórujete z každej pozície a inokedy sa trápite. Občas sa vám darí zaskórovať trojku, inokedy ledva kôš za dva body. Aj o tom je videoherný šport.

Len pár módov

18 disciplín je slušná porcia, ale po čase sa celkom zasýtite a vrátite iba k niektorým. Skúšať sa dajú  v tréningu alebo zahrať si sólo, ideálne je však zapojiť aj druhého hráča na meranie síl. Tvorcovia sa vo veľkej miere snažia posielať vás do on-line módu, aby ste si porovnali výsledky s hráčmi z celého sveta a tvorili komunitu.

Najväčším módom sa tak stáva samotná olympiáda, kde skúšate jednotlivé disciplíny v niekoľkých kolách. Najprv je kvalifikácia, potom semifinále a napokon finále. Ale tu na hre cítiť ako švindľuje pri obtiažnosti – zatiaľ čo kvalifikácia býva relatívne jednoduchá, neskôr už prituhne a pri finále skutočne máte pocit, že AI súperi majú nad vami navrch a väčšinou vás porazia na trati, tesne pred cieľom alebo v posledných sekundách. Nielenže sa ťažko bojuje o zlato, často aj v osvedčených disciplínach je hráč rád za hociktorý kov.

Relatívne rýchla príprava hry v minulosti sa však podpisuje pod slabšiu ponuku módov. Natrénujete si disciplíny, skúsite ich sami či s druhým hráčom, vyskúšate olympiádu a zrazu nemáte čo hrať. Tokyo 2020 si pýta kariéru alebo trvanlivý mód, ale SEGA ho nedodala, čo je celkom škoda. Audiovizuálna stránka neohúri, núka skôr taký štandard, no hra je celkom svižná aj na Switch, nielen výkonnejších konzolách či PC.

V celkovom súčte je letná olympiáda od SEGA taká dobrá arkáda – na pár dní zabaví, tematika a isté disciplíny sú spracované dobre, ale tam jej možnosti končia.