Resident Evil: Village je intenzívny akčný horor s upírskym nádychom

Od štartu Resident Evil ubehlo 25 rokov a séria vystriedala rôzne prostredia, pohľady i formy napätia. Hoci nedávne remaky dvojky a trojky nám umožnili užiť si pôvodnú hrateľnosť, na sérii je cítiť ako sa vyvíja, mení svoje zameranie. Napríklad izometrický pohľad debutu bol vymenený v štvorke za uhol tretej osoby (kamera na chrbte) a najnovšie putujeme hororovými svetmi priamo očami prvej osoby.

Má to viaceré výhody i nevýhody. Na jednej strane vás dokáže hra parádne vtiahnuť a býva veľmi sugestívna. Predsa len, pohľad vlastnými očami vám otvára obzor, ľahšie na vás padajú rozličné rany či predmety. Aj drobný detail typu otváranie dverí alebo nazeranie za roh môže priniesť desivé chvíle.

Samostatný diel i pokračovanie

Resident Evil: Village priamo nadväzuje na udalosti sedmičky. ALE… ak ste ju náhodou nehrali, nie je to zásadné STOP. Odohráva sa niekoľko rokov po nej a hra núka viaceré pomôcky, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v deji, nájsť prepojenia a pochopiť kontext. Ideálny je 80-stranový spis, čo na pohľad znie ako robustné čítanie, a prelúskate ho za 10-15 minút, k tomu pár zložiek prípadu a ste pripravení na dobrodružstvo Ethana Wintersa. Jeho štart v neznámej krajine a na neznámom mieste sa odohráva okolo jeho rodinky, no veľmi rýchlo sa udalosti zvrtnú a putuje na nové miesta.

Ústredná dedina z názvu prináša zaujímavý ekosystém a kolorit do deja i celej série. V Resident Evil sme pátrali po rôznych vírusoch, patogénoch a dostali sa na rôzne miesta na Zemi. Východoeurópska dedinka (že by Rumunsko, nakoľko peniažky majú sa označujú Lei?) ukrýva rôzne zákutia a keď do nej prvý raz prídete, opantá vás najprv drsný prístup k nej a potom vás ovalí veľká plocha s rôznymi domami. Prvých 45 minút je mimoriadne napínavých – nemáte zbraň, hra vás vedie k potrebným bodom a nie je núdza o nervydrásajúce momenty v kôlni, suteréne či na úplne tmavých miestach. Ak by tu na vás čosi vyskočilo, zalapáte po dychu spolu s hrdinom – taký mocný je pohľad z prvej osoby i réžia tvorcov.

Po príchode do dedinky štartuje postupné objavovanie a mierne otvorenie priestoru. Hľadáte čo treba, dostávate prvé malé úlohy, nájdu sa aj žijúce postavy. Ale zároveň aj skupiny ozrút, ktoré vám idú po krku. Prvé šermovanie s nožíkom a objav pištole vás dostanú do akcie: nábojov zatiaľ nie je veľa, ale na odrážanie útokov stačia. Hra začne ukazovať svoju prvú devízu: má jasne zvolené miesta, kde sa na vás roja väčšie skupiny nepriateľov, hádžu po vás hlava-nehlava, hryzú, dobiedzajú a musíte sa ich zbaviť. Občas sa dá ujsť, ale väčšinou sa s nimi treba porátať.

Viac akcie, prestreliek i nábojov

To značí, že Resident Evil sa zmenil z čistého hororu skôr na akčný horor – a to vám ešte mnohí budú tvrdiť, že hru prešli bez jedinej ľakačky (neverte im úplne, pár nástrah preverí i veteránov). Intenzita akcie sa podstatne zvýšila a nábojov je v hre pomerne dosť. Takže zatiaľ čo úplne prvý Resident Evil vás preveril, kedy budete strieľať, šetriť a kedy už utekať, tu môžete strieľať dosýta a nájdete si buď cestu k nábojom, surovinám na ich výrobu alebo si ich jednoducho kúpite. Isteže pár súbojov som absolvoval čisto iba s nožom a to je drastický spôsob odrážania útokov, ale kým neklesá zdravie, môžete aj takto šetriť náboje. Ale nemusíte – alebo máte možnosť voľby a tá sa cení.

Akčné pasáže si vás počkajú a postupne vycítite, kde sa vás čosi vyrojí. Napríklad po očakávanom vstupe do zámku vás kroky zavedú na rozličné poschodia. A zatiaľ čo vo veľkých halách či izbách sa až tak netreba báť, že na vás vyskočí päť lykanov či zombies, ale keď sa dostanete do žalára, pivnice alebo vínnej degustačnej miestnosti, tam si už nemôžete byť ničím istí. Nehovoriac, keď sa brodíte po kolená vo vode a vtedy sa na vás rovno beštie vynárajú! Aj momenty vo vlastnej väznici sú napínavé, lebo v každej cele na vás čosi čaká. Raz je to debna s nábojmi, inokedy odkaz na zdrape papiera, ale tam vonku už čosi chroptí a za chvíľu máte na krku troch! Paleta nepriateľov je široká a aj neskoršie oblasti na vás posielajú rozličné druhy, na ktoré treba vymyslieť novú taktiku.

Stratený… a predsa na stope

Každý element hry predstaví hra postupne: napätie, akciu i skúmanie a logické puzzle. Úvod je ten napínavý, potom máte hodinu čo robiť, keď sa to hemží smrteľnými momentmi. Príchod do zámku je pomerne strhujúci, potom vám dá hra trošku vydýchnuť a nasadí fázu bádania i logické úlohy. Na mape si môžete presne pozrieť, ktoré miestnosti ste už navštívili alebo preskúmali (modrou farbou), no tie červené budú pútať pozornosť. Aktívne prvky sú na mape priamo označované – ak dvere potrebujú istý kľúč alebo je tam nevyriešený puzzle. Resident Evil: Village treba pochváliť za systém odmien i otváranie ciest – stále máte pocit, že viete, čo robíte, i keď sa vám zvyšuje počet aktívnych prvkov, dá sa v nich orientovať a keď získate nejaký nový predmety, trvá vám len pár minút sa zorientovať a nájsť preň správne použitie.

Dizajn zámku, v ktorom sa odohrá relatívne veľká časť hry, je úžasný. Ak milujete návštevy zámkov, bude pre vás akoby špeciálnou interaktívnou prehliadkou. Sú tu logicky nadväzujúce miestnosti ako pivnica-kuchyňa-jedáleň alebo rôzne pracovne, spálne, terasy. No nájdu sa aj rozmanité tajné chodby, pričom niektoré stráži istý zámok alebo hádanka. Niekedy budete otáčať obrovské sochy, inde vkladať esenciálne predmety alebo hýbať lampášom, aby ste zapálili okolité svietniky.

Mnohí budú namietať, že na to, ako sa Resident Evil posunul, stále používa starý spôsob inventára. Tu sa ukladajú všetky predmety: zbrane, nápoje, lekárničky, aj nástroje ako šróbovák. Kapacita sa síce dá rozšíriť (za prašule), ale to, že každý predmet berie istú plochu a tá nie je nekonečná, sa bežne nevidí. Osobne mi to neprekáža, tento štýl patrí ku sérií a je to jeden z mála atribútov čo si ponechal. Zdravie sa rieši cez postupné ubúdanie (odlíšené farbou) a keď už je veľmi zle, obrazovka sa červená a hra vás vyzve, aby ste použili lekárničku.

Výroba, šmelina a tajný dej

Resident Evil: Village obsahuje aj systém výroby predmetov – napríklad na lekárničky treba rastlinky, na náboje zase plechový šrot a pod. Je to solídny spôsob podobný The Last of Us a kým sú suroviny, dá sa vyrábať. Keď eventuálne dôjdu, dá sa navštíviť obchod, kde môžete jednak do predmetov vraziť peniažky alebo realizovať rozličné upgrady zbraní či inventára. Našťastie, v hre je dosť peniažkov a navyše sú tu aj rozličné cenné predmety, ktoré môžete predať a nabehne vám podstatne viac peňazí. Systém obchodníka hru vzďaľuje od klasických častí, ktoré si potrpeli na nedostatku – no osobne to beriem skôr ako výhodu a vítané uľahčenie pre menej náročných hráčov.

Veľmi rád by som vám rozpísal čosi o postavách, protivníkov či lokalitách, ale hra obsahuje obrovský priestor na spoilery a dlhý zoznam toho, o čom neradno písať. A to je len dobre! Nadväznosť dejových častí, kľúčových sekvencií či postáv je vzácna a nechcem vás o ne ukrátiť. Ale dobre, môžem vám len napísať, že v hre vystupuje starý známy Chris Redfield – ale čo tam robí a v akom kontexte, to je pasé. Je tu Lady Dimitriscu so svojimi dcérami v ústrednom zámku, no jej kroky sú veru bizarné.

Netreba sa však báť, že by vyššia miera akcie ubrala Resident Evil: Village z hororovej náplne. Určite nie, toto je v jadre horor, kde sa máte báť a vybrané skripty vás poriadne dostanú, aj keď podvedome čakáte, že teraz to už príde! Možno je na mieste otázka, či je dobré, že sa hra odišla od pôvodnej idey T-vírusu a nastoľuje skôr nové experimenty či zápletky. Osobne tento zámer kvitujem, nemôžete stále varírovať ten istý motív celých 20 rokov. Že sa séria vydáva do nových miest, je iba plus.

Na PS5 úžasná grafika

Napríklad recenzovaná verzia na PlayStation 5 mi priniesla fantastické momenty už v prvej hodine. Po intre príde pochod hrdinu do dedinky, kde sa prejaví skvostná grafika. Skutočne, keď si zapnete aj foto mód, vaša púť zasneženou cestičkou naprieč pustým lesom, konármi a zamrznutou prírodou prináša skvelú atmosféru, jemné detaily i efekty ray-tracingu. Také momenty sa nevidia v každej hre a je to azda jeden z prvých momentov novej generácie, kedy som pritakal, že toto je už takmer fotorealistická grafika. Neskôr prídu nemenej skvelé momenty, po zámku sa dostanete do ďalších oblastí. Úprimne, exteriéry sú viac páčivejšie ako interiéry, lebo tam krásne vyniká hra svetiel i odleskov.

Resident Evil: Village je prekvapivo jedna z najlepších hier roka. Výborne vás vtiahne dnu cez prvú bohatú a dosť napínavú hodinu, aby sa postupne otvorila a striedala akčné i stealth pasáže. Po dohraní vás čaká aj minihra Mercenaries s rýdzo akčným ladením, kde využijete nadobudnuté schopnosti. Je to odklon od prvých dielov série, ale správnym smerom. Akčný horor v takom štýle si zaslúži pozornosť.

PS – Po Returnal je toto ďalší titul, ktorý odporúčam aj ja, milovník domáceho kina, hrať radšej na slúchadlách. Tie pazvuky nepriateľov a klaustrofobická atmosféra stoja za to.