Bitcoin sa ešte minulý rok v marci pri ,,COVID prepade“ na trhoch pohyboval na cene 4 000 USD za jednu mincu. Dnes, o rok neskôr, sa pohybuje na úrovni 58 000 USD. Čo stojí za týmto prudkým rastom? Je to len náhoda? Dalo sa to vyčítať už dopredu?
Dôvodov je samozrejme viac, poďme sa však pozrieť na tie najzásadnejšie dôvody.
1. Cyklus na Bitcoine
Ekonomika, šport, produkty… jednoducho všetko má svoj cyklus. Tak ako máme v ekonomike obdobie rastu, tak máme aj obdobie poklesu. Tým, že je Bitcoin relatívne nový a vznikol len v roku 2008, tak Bitcoin má tieto cykly rýchlejšie. Keď sa pozrieme na nižšie uvedený graf, tak vidíme, že tieto cykly sa takmer pravidelne opakujú.
Čo však ovplyvňuje tento cyklus? Dovolím si tvrdiť, že absolútne najzásadnejší faktor (v aktuálnej situácii) je halving na Bitcoine. Halving je tzv. delenie odmien pre ťažiarov Bitcoinu. Posledný halving bol v máji v roku 2020. Do roku 2020 dostávali ťažiari odmenu 12,5 bitcoinu zhruba každých 10 minút. Od mája 2020 to je len polovica a to teda 6,25 bitcoinu. Ťažiari dostávajú novo vyťažené Bitcoiny. Každé 4 roky sa ich počet zníži o polovicu. Aby bola ťažba naďalej efektívna, tak je tam určitý tlak na cenu.
Téme halvingu a ťažbe sa môžeme povenovať v inom článku. Toto bol len náčrt, prečo cena po halvingu zvykne rásť.
2. FED, ECB a stimuly
Je to paradox, ale Bitcoinu a kryptomenám dosť zásadne pomáhajú práve centrálne banky. Sú to práve tie centrálne autority proti ktorým Bitcoin stojí. Ako mu teda pomáhajú? Kvantitatívne uvoľňovanie, šeky, dotácie, stimuly… Centrálne banky za posledný rok ,,vytlačili“ enormné množstvo peňazí. Keď sa pozrieme na americký dolár, tak až 33% všetkých dolárov sa ,,vytlačilo“ za posledný rok.
V USA práve tento týždeň ľudia dostali aj stimuly na boj proti Covidu. Každý občas USA, ktorí dosiahol veku 18 rokov dostal doláre na svoj účet. Je teda jasné, že pri takto obrovských stimuloch musí ísť časť peňazí aj do Bitcoinu. Centrálne banky pumpujú peniaze do ekonomiky aby ekonomiku oživili a aby ľudia viac utrácali. Je teda normálne, že čas týchto ,,nových“ peňazí skončí aj v kryptomenách.
3. Inštitúcie
Zatiaľ čo v poslednom cykle v roku 2017 nakupovali Bitcoin najmä bežní ľudia, tak teraz je to už iné. Do Bitcoinu vo veľkom investujú už aj inštitúcie. Dajme si otázku. Koho zaujímal Bitocin a kryptomeny v roku 2016? Kto do toho investoval? Kto o tom vedel? Asi len veľmi málo z nás.
Ak v roku 2017 dokázali bežní ľudia a ,,smrteľníci“ dostať Bitcoin na hodnotu 20 000 USD, tak kam ho dostanú veľké banky s ich biliónmi? Do roku 2017 Bitcoin nikoho nezaujímal a svet riešil iné problémy. Keď však Bitcoin dosiahol hodnotu 20 000 USD, tak pár inštitúcií zbystrelo pozornosť a začalo sa študovať tento nový fenomén. Dnes je už bežné, že spoločnosti ako Alza, Tesla, Paypal ponúkajú Bitcoin. V tomto roku sa pridá aj Visa a MasterCard.
Dôvodov rastu je hneď niekoľko, ale toto sú podľa mňa také 3 najdôležitejšie. Keď sa nad tým zamyslíme, tak to krásne dáva zmysel. O Bitcoine sa už nehovorí v zmysle či sa jedná o podvod, alebo nie, ako kedysi. Hovorí sa o ňom ako o investícií a diverzifikácii kapitálu ako bežných ľudí, tak aj veľkých firiem.