Ako si predstavovali domácnosť v roku 1967? Nechýbal v nej ani home office

Ako si predstavovali ľudia v 60. rokoch, že bude vyzerať bežná domácnosť na prelome tisícročí? Svojimi predstavami boli bližšie, ako by sa mohlo zdať. Smart domácností, inteligentných čističiek vzduchu, internet bankingu či dištančného vyučovania sme sa napokon dočkali, aj keď v inej forme a v niektorých prípadoch možno rokov neskôr.

Príchod 21. storočia bol pre mnohých tvorcov sci-fi filmov veľkou témou, pri ktorej mohli upustiť uzdu fantázii. Vo filmoch sme tak už dlhé roky pred skutočným prelomom tisícročí videli lietajúce autá, hologramy či plnohodnotných androidov.

Spoločnosť Philco-Ford však pri tvorbe krátkeho filmu „1999 House of Tomorrow“ zostala viac pri zemi a tak sa jej už v roku 1967 podarilo prekvapivo presne odhadnúť, aké technologické vychytávky zamieria v budúcnosti do našich domácností.

Chlapec na začiatku krátkeho filmu ukazuje mame na pieskovej podobe ich domu, kde „býva počítač“, ktorý sa stará o riadenie ich domácnosti. Špeciálnu miestnosť na počítač sme samozrejme nepotrebovali už ani v roku 1999 a o riadenie domácnosti sa už dnes postará pokojne aj váš smartfón či inteligentný reproduktor. Domy v tvare včelieho úľa sa však doteraz akosi neuchytili.

Hlava rodiny má vo svojej domácej kancelárii k dispozícii osobný počítač s obrovskou obrazovkou, na ktorej si môže zobraziť svoje vedecké experimenty. Pri tak veľkej uhlopriečke obrazovky a ovládaniu pomocou koliesok si nemôžeme nespomenúť na počítač Lenovo Yoga A940.

A čo tá dištančná výučba? Osemročný James vo filme nechodí do školy, jeho vyučovanie prebieha v špeciálnej „edukačnej miestnosti“ v dome, kde má k dispozícii obrovskú obrazovku, aj vlastný počítač, na ktorom môže absolvovať aj cvičný test z toho, čo sa práve naučil.

Tejto budúcnosti sme sa vo veľkom dočkali práve tento rok z dôvodu, ktorý už poznáte. Bližšie k realite snáď už tvorcovia ani byť nemohli, keď ukázali malého Jamesa, ako si k hlasovej nahrávke učiva pustí oveľa zábavnejšie rozprávky.

Ženy starajúce sa celú domácnosť boli v tej dobe normou, ktorú v tej dobe spoločnosti navyše obohatili o fakt, že o väčšinu domácich povinností sa postará centrálny počítač. Karen vo filme tak nemusí vymýšľať, čo budú obedovať a ani variť. Menu pre celú rodinu jej pripraví počítač, ktorý berie do úvahy všetky nutričné potreby každého člena domácnosti.

Mike sa tak nedočká vytúženého cheesburgra s hranolkami a pivom, manželka totiž na počítači zistí, že toto jedlo presahuje jeho denný limit o 400 kalórií. Ak ste si niekedy rátali kalórie pomocou mobilnej aplikácie, toto bude pre vás zásah do čierneho.

Obed sa automaticky rozmrazí a do dvoch minút sú už všetci pri stole. Karen si nemusí robiť starosti ani s riadmi, tie sa totiž automaticky vytlačia na 3D tlačiarni niekde na pozadí a po jedle sa opäť zničia a zrecyklujú. Spoločnosť Philco-Ford si s ekológiou v tej dobe skutočne starosti nerobila. Dnes sa o to postarajú umývačky riadu, ktoré vedia byť taktiež smart podobne, ako zvyšok domácich spotrebičov.

Vo filme sa taktiež objavuje myšlienka automatického čistenia ovzdušia v domácnosti. Aj to je už dnes normou, aj ovzdušie v našej novej smart redakcii čistí Electrolux Pure A9, ktorú vieme ovládať cez smartfón. Tvorcovia tiež pomerne presne odhadli možnosť online nakupovania z pohodlia domova, či „elektronickú správu financií“, pri ktorej sa dnes tvárime úplne rovnako.

Mnoho z technologických vymožeností ukázaných vo filme sme sa síce namiesto roku 1999 dočkali až o niečo neskôr, no aj tak šlo o prekvapivo presný odhad životného štýlu, ktorý budeme zhruba v tom čase viesť. Čoho sme sa však ani do roku 2020 nedočkali, je 16-hodinový pracovný týždeň, o ktorom sa taktiež v roku 1967 hovorilo.