Cenzúra, autocenzúra, manipulácia, monitoring za účelom získavania komerčných, ale aj nekomerčných informácií, to sú praktiky, ktoré médiá sprevádzajú vari od začiatku vydávania prvých papierových novín. V ére elektronických médií a internetu to nie je inak. Ak sme si mysleli, že cezhraničné šírenie masmediálnych informácií pomocou rádiových vĺn, neskôr aj cez družice a dnes najmä prostredníctvom internetu, zbúra informačné bariéry a pravda, či slobodný prístup k informáciám sa stanú všeobecne dostupnými, bol to hlboký omyl.
Cenzúra pornografie na internete je v niektorých krajinách bežnou praxou aj z náboženských dôvodov. Inde sú práve stránky s erotickým obsahom tými najnavštevovanejšími. Foto: BRG
Inak povedané, sledovaním internetových diskusií, sociálnych sietí, bloggerov a všeobecne obsahu na internete môžu štát a jeho represívne zložky čerpať množstvo užitočných informácií a metódou „cukru a biča“ aj manipulovať verejnú mienku.
„Zlatý štít“ a iné zbrane
Tieto a ďalšie témy riešili aj účastníci tohtoročného podujatia FORUM 2000, ktoré sa konalo 21. až 23. októbra 2012 v Prahe. Okrem súčasnosti a budúcnosti médií, vrátane internetu, bola významnou témou tiež cenzúra internetu a komunikačných sietí vôbec. O tom, že mnohé krajiny viac, alebo menej cenzurujú médiá a internet, niet pochýb. Typickým príkladom je viacero arabských a moslimských krajín. Nakoniec, skúsenosti z tzv. „Arabskej jari“, keď sa mnoho občianskych protestov organizovalo prostredníctvom sociálnych sietí (a vládna moc ich napr. v Egypte, alebo v Líbyi vypla), im dáva za pravdu. Z veľkých ekonomík sú v súvislosti s cenzúrou internetu spomínané najmä Rusko a Čína. O softvérovom projekte Golden shield (Zlatý štít), ktorý používa čínska internetová polícia na kontrolu používateľov internetu, bloggerov a disidentov sa aj v slovenských médiách hovorilo už pred niekoľkými rokmi. Odvtedy sa nič nezmenilo, aspoň nie k lepšiemu.
Cenzúra internetu v Číne je natoľko sofistikovaná, že vláda pomocou jej dávkovania dokáže usmerňovať nálady obyvateľstva žiadaným spôsobom. The Epoch Times uviedli prípad, keď zrušenie cenzúry v určitých tematických oblastiach bolo použité pri prebiehajúcich vnútrostranníckych bojoch v rámci Čínskej komunistickej strany. Jednoducho prestali byť cenzúrované kľúčové slová týkajúce sa mien, prehreškov, prípadne zločinov tých funkcionárov strany, ktorých sa vláda rozhodla odvolať, prípadne mali byť súdení.
Čínski občania dnes žijú pod veľkým tlakom a stresom a značne rastie ich nespokojnosť so súčasným režimom. Tento tlak pravdepodobne vyústi do určitých reforiem, ktoré by mali byť podľa predstáv vládnucej strany evolúciou aktuálneho politicko-ekonomického modelu. Lenže veci sa nie vždy vyvíjajú podľa odhadovaného scenára.
Obr.: Il Journal
V Číne a zrejme aj v ďalších krajinách mobilní operátori na podnet vlády cenzurujú aj SMS. Podľa čínskeho bloggera Michaela Antiho nie je v súčasnosti vďaka cenzúre možné v Číne prostredníctvom internetu organizovať relevantné protestné akcie voči ústrednej vláde, ale frustrované obyvateľstvo sa rado pripája k akémukoľvek protestu, ktorý sa objaví. Vlastník serveru tak môže (na podnet „z hora“) prestať cenzurovať vybrané témy a regulovaným spôsobom usmerniť výbuch verejného hnevu do bezpečnej zóny. Otupí sa tak ostrie kritiky, ktorú by ľudia inak radi smerovali voči ústrednej vláde v Pekingu, kam ale nemôžu.
Usmievajte sa, ktosi sa pozerá!
So zaujímavým poznatkom prišiel v rámci panelovej diskusie na konferencii FORUM 2000 Dan Meredith z USA. Tvrdí, že monitorovaním emotikonov („smajlíkov“) v internetových diskusiách sa dajú štatisticky hodnotiť nálady obyvateľstva. Podľa M. Antiho ponúka manipulácia diskusných fór na internete obrovské možnosti.
Pomerne veľa znepokojujúcich signálov o manipulácii (nielen internetových) médií prichádza z Ruska. Hoci je v najväčšej krajine sveta demokracia, zdá sa, že má svoje špecifiká. Pluralita médií síce existuje, ale akonáhle začnú nezávislé médiá prerastať cez istú hranicu sledovanosti, stávajú sa predmetom záujmu vlády a spriaznených firiem. Skutočne nezávislé médiá majú preto v Rusku malý vplyv, myslí si ruský ekonóm a opozičný politik Grigorij Javlinskij. „Máme slobodu prejavu, ale problém je so slobodou po tomto prejave“, hovorí Javlinskij.
Vypínať, či nevypínať mobil?
Nepríjemný aspekt možného využitia, prípadne zneužitia mobilných sietí pri monitoringu záujmových osôb spomenul v panelovej diskusii Cenzúra internetu Yuri Dzhibladze. Pri protestoch v Rusku boli údajne mobilní operátori prinútení lokalizovať všetky mobilné telefóny nachádzajúce sa na námestí, kde sa konala protestná demonštrácia. Polícia mohla následne identifikovať majiteľov konkrétnych čísel a získať tak prehľad o členoch a sympatizantoch občianskej opozície. S takto získanými zoznamami osôb môžu represívne zložky ďalej pracovať.
Po príklad pozitívneho využitia lokalizácie mobilu nemusíme chodiť ani príliš ďaleko. Takáto informácia napr. pomohla pri hľadaní uniknuvšieho odsúdeného vraha Kajínka v ČR. Pri súčasnom monitorovaní veľkého počtu osôb, napr. na námestiach, je však výpovedná hodnota lokalizácie mobilných telefónov pomocou triangulácie problematická. Lokalizácia polohy môže mať odchýlky desiatok, aj stoviek metrov, v závislosti od hustoty základňových staníc v danej lokalite a do sledovanej množiny sa tak dostanú aj náhodní okoloidúci. Predpokladáme, že lokalizácia na báze GPS by v takomto prípade nemala štatisticky významnú úspešnosť.
Mobilný telefón nie je najbezpečnejším prostriedkom komunikácie. Nielen v Číne. Foto: The Epoch Times
Keďže združovať sa nemusia len opozičné demokratické sily, ale aj rôzne živly a extrémisti, techniky monitoringu nemožno jednoznačne odsudzovať a zaradiť medzi metódy obmedzujúce slobodu a demokraciu občanov. Aj keď, všetko je možné zneužiť.
Keď sloboda koliduje s biznisom
Cenzúra internetu vo všeobecnosti obmedzuje tých, čo by mohli jeho prostredníctvom šíriť „nežiadúce informácie“, ale aj tých, ktorí na internete takéto informácie hľadajú. Obmedzovanie, resp. blokovanie vyhľadávačov, sociálnych sietí a ďalších stránok je v tejto súvislosti známe nielen z Číny, ale aj z ďalších krajín. Samostatnou kapitolou je snaha monitorovať a regulovať šírenie autorsky chráneného obsahu prostredníctvom internetu. To je téma, ktorá v našich podmienkach rezonuje omnoho hlasnejšie, ako obmedzovanie bloggerov a diskusií kdesi v zahraničí. Úsiliu rôznych loby aj EK obmedziť slobodu internetu v oblasti šírenia multimédií a ďalšieho obsahu sme sa na našich stránkach venovali podrobne už viackrát. Nakoniec, v súvislosti s dohodou ACTA vyšli do ulíc pred poslednými voľbami aj naši občania. Europoslanci dohodu ACTA nakoniec odmietli, občania EÚ však vyhrali len bitku, nie vojnu.
Tip: Google začne odpočúvať hovory a špehovať fotoaparátom
Popri cenzúre patrí k manipuláciám internetu aj šírenie propagandy a používanie platených komentátorov, ktorí majú v rámci diskusií písať kritiku pod určitými témami a naopak písať pozitívne príspevky v prospech daného režimu, prípadne politickej strany. V tomto smere sa zneužívanie médií oproti prvej polovici dvadsiateho storočia významne nezmenilo a neobmedzuje sa len na internet. A tak ako kedysi, platí aj dnes, že pri preberaní informácií z ľubovoľných médií je dobré zapnúť filter zdravého rozumu. A pri internete to platí dvojnásobne.