Pozrite si
Výskumníci z MIT sa inšpirovali albatrosom a prinášajú autonómneho vetroňa, ktorý by mohol v budúcnosti skúmať neprebádané časti oceánu.
Albatrosy patria medzi divy prírodnej ríše. Vďaka svojmu rozpätiu krídiel, ktoré môžu dosahovať až 3,7 metra a špeciálne prispôsobenému telu dokážu plachtiť vo vzduchu pokojne celé dni, pričom ku zemi sa priblížia len pri love. 10 000 kilometrov dlhé sťahovanie bez prestávok preto nie je výnimkou. Pri takýchto trasách vták využíva teplé a studené vrstvy vzduchu, aby čo najmenej hýbal krídlami. Nevýhodou je ale nižšia rýchlosť.
Vedci z univerzity MIT sa preto pozreli na anatómiu albatrosa a vytvorili vlastného autonómneho vetroňa s množstvom technológií vrátane GPS, ultrazvuku a autopilotného systému. Lietadlo kombinuje prvky spomínaného vtáka s vlastnosťami plachetnice, pričom eliminuje nedostatky albatrosa.
Projekt, za ktorým stoja Gabriel Bousquet, Jean-Jacques Slotine a Michael Triantafyllou preto konštrukciou pripomína vetroň. Telo má váhu 2,7 kilogramu, krídla majú rozpätie 3 metre, na spodnej strane sa navyše nachádza kýl. Ten slúži na lietanie nad hladinou počas pokojných dní, kedy bude fungovať ako kormidlo. V prípade, že more nebude pokojné, lietadlo vzlietne vyššie. Na cestovanie mu stačí jedna tretina rýchlosti vetra v porovnaní s albatrosom. Pohybovať sa zas môže glider desaťkrát rýchlejšie ako vetroň. V reálnych podmienkach by tak lietadlo mohlo letieť rýchlosťou 37 km/h za prítomnosti vetra s rýchlosťou 9,3 kilometra za hodinu.
A prečo vlastne celá záležitosť vznikla? Podľa Gabriela Bousqueta sú je veľká časť svetových oceánov stále nepreskúmaná. Jeho cieľom je lepšie chápať Južný oceán a jeho vplyv na klimatické zmeny. A práve z tohto dôvodu by rád v budúcnosti vypustil na mapovanie oceánov celú flotilu autonómnych vetroňov. Koľko by sa ale mohlo takéto lietadlo vznášať vo vzduchu zatiaľ nikto nehovorí.
Zdroj