8 technologických firiem, na ktoré sme už (pravdepodobne) zabudli

Známe mená, ktoré pôsobili na trhu desiatky rokov a napriek tomu tu už dnes nie sú. Konkurencia je neúprosná, v podnikaní môže byť aj jedno chybné rozhodnutie osudné.

Opäť sme oprášili archívy a prelistovali množstvo webstránok, z ktorých sme napokon vybrali 8 TECH spoločností. Jeden startup je zo Slovenska, no do histórie sa nezapísal ako vzor hodný nasledovania.

Compaq (Compaq Computer Corporation, CQ) vznikol v roku 1982 ako technologická spoločnosť venujúca sa počítačom a príslušenstvu. Svoj vrchol dosiahol Compaq v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa z neho stal najväčší dodávateľ počítačových systémov. V roku 2001 ho predbehol Dell. V roku 1998 Compaq kúpil Digital Equipment Corporation za 9,6 miliardy dolárov. Fúzia nesplnila svoj účel, viedla k stretom kultúry na pracovisku a neefektívnosti a naštartovala pád Compaqu.

Zvýšená konkurencia spoločností ako Dell, Gateway, HP a IBM koncom 90. rokov uberala z trhového podielu Compaqu. Spoločnosť napokon zahájila v roku 2001 rokovania o fúzii s Hewlett-Packard, ktorá sa realizovala o rok neskôr. Aj keď Compaq už nebol nezávislou spoločnosťou, značku Compaq ste mohli vidieť v sérii osobných počítačov HP až do roku 2013

Mal to byť obrovský trhák, nakoniec bola z toho hanba. Slovenský startup z Košíc, Goldee, skončil medzinárodným strápnením. No aj o tom je podnikanie. Ako to bolo?

Spoločnosť spustila www.getgoldee.com crowdfundingovú kampaň, v ktorej hľadali drobných investorov. Tí mali za svoje peniaze dostať podiel na zisku. Startup však nevyužil overené platformy Kickstarter a Indegogo, peniaze získaval cez svoju webstránku. Produkt ste si mohli objednať v rôznych balíkoch od 279 dolárov do 1 800 dolárov. Za necelý mesiac vyzbierali viac ako 200 000 dolárov (niektoré zdroje uvádzajú až 500 000 dolárov), Goldee sa stal známym ďaleko za našimi hranicami. TECHBOX.sk napísal koncom roka 2013 článok Goldee je inteligentný vypínač zo Slovenska, ktorý dobíja svet.

Goldee mal byť bezdotykový ovládač svetiel s nadčasovým dizajnom. Sľuboval viacero režimov, napríklad Sunrise Alarm, Sleep Timer či Night Mode. V roku 2014 prestala spoločnosť komunikovať s verejnosťou. Firma vraj nezvládla vysoké vstupné náklady a neúspešné hľadanie väčšieho investora. Zamestnancom meškali výplaty, resp. nedostávali zapletené vôbec, neplatili sa odvody, neskôr bol dokonca vypnutý aj webový server. Výsledný produkt, ani peniaze investori a fanúšikovia nikdy neuvideli.

Minolta je ďalšia známa značka, ktorá tu už nie je. Vznikla ešte v roku 1928 v Osake s rýdzo japonským názvom Nichi-Doku Shashinki Shōten. O tri roky neskôr sa firma premenovala, ide o akronym zložený zo slov Mechanism, INstruments, Optics, and Lenses by TAshima.

Minolta v roku 1929 predstavila svoj prvý fotoaparát Nifcarette, v roku 1937 priniesla svoju prvú zrkadlovku s dvomi šošovkami. V roku 1958 bola Minolta SR-2 prvou jednookou zrkadlovkou spoločnosti (druhou japonskou). Výrobky Minolty poslúžili aj astronautom, John Glenn si vzal na palubu Friendship 7 špeciálne upravenú kameru Minolta Hi-Matic.

V roku 2003 spoločnosť fúzovala s Konicou, vznikla Konica Minolta, no napokon začiatkom roku 2006 Konica Minolta oznámila, že sa vzdáva biznisu v oblasti fotoaparátov a fotografií. Časť svojho portfólia predala Sony (zrkadlovky) a stiahla sa zo segmentu v oblasti predaja fotoaparátov a fotografických filmov. Minolte môžeme vďačiť napríklad za prvý integrovaný systém 35 mm zrkadlovky s automatickým zaostrovaním.

Meno spoločnosti chvíľu vlastnila firma Elite Brands, ktorá pod označením Minolta predávala v roku 2017 na Amazone lacné digitálne fotoaparáty. Nie je vylúčené, že sa toto označenie objaví opäť, ale s pôvodnou Minoltou nebude mať (okrem mena) nič spoločné. Konica Minolta je i naďalej popredný výrobca kancelárskej techniky, najmä v oblasti služieb a riešení tlače, dokumentov a ich spracovania.

Aký by bol internet bez Napsteru? Išlo o aplikáciu na zdieľanie súborov typu peer-to-peer, s dôrazom na distribúciu digitálnych zvukových súborov. Používatelia sa vďaka nej mohli dostať prakticky k neobmedzenej ponuke pesničiek, skladby boli zvyčajne kódované vo formáte MP3. Problémy s autorskými právami na seba nedali dlho čakať. Službu založil Shawn Fanning, Sean Parker a Hugo Sáez Contreras, predstavila ju spoločnosť Fanning. Napster fungoval od júna 1999 a do júla 2001.

Pôvodná služba bola na základe súdneho príkazu vypnutá, majetok spoločnosti bol odkúpený inými spoločnosťami prostredníctvom konkurzného konania. Napster ako appka na zdieľanie súborov peer-to-peer už neexistuje. So značkou Napster sa však stretnete. Aktíva získala spoločnosť Roxio, neskôr ju odkúpil obchod Best Buy a 1. decembra 2011 zlúčil so svojou službou Rhapsody. Best Buy neskôr zmenil meno opäť na Napster. V súčasnosti je Napster hudobnou streamovacou službou, podobne ako Spotify, či Apple Music.

Palm, osobný digitálny asistent (PDA), bol zázrak techniky a medzistupeň medzi počítačom a smartfónom. Dnes už nič podobné nikto nepotrebuje. V ére PDA bola spoločnosť Palm lídrom. Svoje prvé zariadenie, PalmPilot 1000, uviedla na trh v roku 1996 a stalo sa hitom. Neohrozil ho ani Newton od Apple, či Hewlett-Packard 200LX.

Väčšina PDA, ale i mobilných telefónov Palm, bežala na vlastnom softvéri Palm OS, ten bol neskôr licencovaný aj iným výrobcom. Niekoľko modelov však bežalo i na Windows Mobile. Keď trh začal požadovať smartfóny, Palm sa začal zameriavať na Palm OS. Google s Androidom a Apple s iOS však zabrali prakticky celý trh. Spoločnosť sa rozhodla pracovať na novom webovom operačnom systéme webOS. Išlo o operačný systém Linux, ktorý hostil vlastné používateľské rozhranie postavené na štandardnom webovom prehliadači. V roku 2009 bol vydaný nástupca webOS Palm OS, ktorý bol prvýkrát dodaný s Palm Pro. Platforma síce získala veľký ohlas, no napriek tomu sa neuchytila.

Nasledovala akvizícia spoločnosťou HP a neskoršie rozhodnutie o ukončení vývoja i predaja. Palm webOS sa uvoľnil ako open-sourcing. Začiatkom roka 2015 oznámila spoločnosť TCL Corporation, že získala práva na Palm (nie na Palm OS). Nové zariadenie Palm bolo predstavené v roku 2018. Bežalo na OS Android a slúžilo ako menší, zjednodušený spoločník väčšieho smartfónu. Väčší úspech nezaznamenalo.

Spoločnosť SAGEM bola veľmi dobre známa aj na Slovensku. Firma sa zaoberala obrannou elektronikou, spotrebnou elektronikou a komunikačnými systémami, u nás ste mohli svojho času kúpiť faxy a mobilné telefónny tejto značky. V 90. rokoch spoločnosť začala pôsobiť aj v sektore automobilových systémov, od 1997 vyrábala mobilné telefóny (nielen) pre francúzsky trh.

V roku 2005 sa SAGEM zlúčil so spoločnosťou SNECMA, vznikol Safran. Ten sa zameriava najmä na letectvo, obranu a bezpečnosť. Podnikanie v oblasti komunikácií a mobilných telefónov bolo oddelené na dva nezávislé subjekty: Sagemcom a MobiWire. Ako to už býva aj pri iných spoločnostiach, aj keď SAGEM už nevyrába zariadenia, mobily nesúce toto meno predávajú iné firmy, ktoré si kúpili práva na používanie značky.

Poznáte Vertu? Luxusná značka ručne vyrábaných mobilných telefónov určená pre boháčov (ale i slovenských politikov). Vertu fungoval od roku 1998, v roku 2012 ho za 200 miliónov dolárov kúpila fínska Nokia. Tá ju neskôr odpredala cez európsky investičný fond EQT VI ďalšiemu investičnému fondu Godin Holdings z Hong Kongu. Vertu 13. júla 2017 oznámil, že zastavuje výrobu smartfónov. Napriek krachu spoločnosti sa môžete so značkou sporadicky stretnúť v niektorých modeloch smartfónov. Samozrejme, ide len o názov a nie luxusný výrobok z Church Crookham.

Theranos bola americká firma, ktorá bola označovaná ako prelomová spoločnosť v oblasti zdravotníckych technológií. Založila ju v roku 2003 19-ročná Elizabeth Holmes. Spočiatku sa jej darilo – získala viac ako 700 miliónov dolárov od investorov rizikového kapitálu a súkromných investorov, spoločnosť bola neskôr ocenená na 10 miliárd dolárov (v rokoch 2013 a 2014). O čo išlo?

Počas štúdia na Stanfordskej univerzite dostala Elizabeth Holmes nápad vyvinúť nositeľnú náplasť, ktorá by mohla upraviť dávkovanie liekov a informovať lekárov o premenných v krvi pacientov. Začala vyvíjať technológiu, ktorá by urobila krvné testy lacnejšie, pohodlnejšie a dostupnejšie pre používateľov. Nič také sa však nepodarilo zrealizovať, hoci Theranos tvrdil, že technológiu testoval na pacientoch skúšajúcich lieky pre GlaxoSmithKline a Pfizer. Obe spoločnosti uviedli, že s Theranosom nemali žiadne aktívne projekty.

Elizabeth Holmes odsúdili na 11-ročné väzenie, v prípade dobrého správania môže byť na slobode už 29. decembra 2032. Spoločnosť Theranos sa „preslávila“ aj vo filme, seriál The Dropout (Kauza Theranos) má 8 epizód. Seriál zobrazujúci tento neuveriteľný príbeh o nevydarených ambíciách je u nás dostupný v službe Disney+.