6 vecí, ktoré výrazne ovplyvňujú dojazd elektromobilu

Elektromobil má celkom iné jazdné vlastnosti a celkom inú spotrebu ako bežné automobily so spaľovacími motormi. Používatelia si preto musia zvykať na nový spôsob jazdenia.

Ak si naň však zvyknú, zistia, že ich elektromobil je ešte šetrnejší ako si mysleli a dokáže prejsť viac. Stačí teda poznať faktory, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú dojazd. Vybrali sme 6 tých najdôležitejších.

Faktorov, ktoré ovplyvňujú dojazd elektromobilu je, samozrejme, podstatne viac, no ostatné môžeme nazvať iba čiastkové. Pozrime sa teda na 6 tých najväčších.

Azda najväčším problémom s dojazdom elektromobilu je diaľnica, teda vysoká rýchlosť. Kým bežné automobily majú na diaľnici v drvivej väčšine nižšiu spotrebu ako pri jazde v meste, elektromobilom robí vysoká rýchlosť problém. Elektromotor(y) sa točia podstatne rýchlejšie ako v bežnej premávke, prevodovka má maximálne 2 stupne a tak si rýchla jazda vyžaduje viac energie a teda i vyššiu spotrebu. Hovorí sa, že jazda na diaľnici má minimálne o štvrtinu väčšie nároky ako jazda na okreskách.

Kým pre bežné vozidlá so spaľovacími motormi môžu byť vysoké vonkajšie teploty, batériové vozidlá s tým problém nemajú. Naopak, zohriate batérie dokážu ponúkať lepšie výsledky ako zamrznuté batérie v zime. V lete sa tak môžete spoľahnúť na to, že s elektromobilom zájdete ďalej ako v zime. Samozrejme, kdesi na Sahare to už pravda nebude, no ak sa bavíme o našich podmienkach, tak určite áno.

Podľa najrôznejších analýz je ideálna teplota okolo 25 °C, Geotab napríklad tvrdí, že je to ešte o čosi menej, 21,5°C.

Kedysi bola veľkým problémom dojazdu zapnutá klimatizácia, no to dnes už neplatí. Moderné elektromobily dokážu prejsť stovky kilometrov a tak úbytok 10-20 km kvôli zapnutej klimatizácii nie je taký hrozný ako kedysi, keď váš elektromobil dokázal prejsť 100 km. Vtedy už bolo 20 km „dole“ na dojazde reálne cítiť. Navyše dnes má mnoho elektromobilov aj tepelné čerpadlo, ktoré šetrí energiu pri chladení i kúrení.

Nemenej významnú rolu hrá aj topografia, teda v akom teréne sa pohybujete. Ak žijete hoc len na Ahoji v Bratislave a dochádzate denne do práce na Kramároch, čaká vás denné prevýšenie okolo 350 m na vzdialenosti zhruba 7,5 km. Ak ale váš známy býva v najnovšej štvrti na konci Petržalky a chodí do práce do okolia autobusovej stanice v Bratislave, bude mať s rovnakým elektromobilom podstatne nižšiu spotrebu. Prečo?

Nie kvôli vzdialenosti, tá je takmer totožná, ale kvôli prevýšeniu. Váš známy totiž denne prekonáva iba 10 m prevýšenie. Žiaľ, pri tak krátkej vzdialenosti vám nepomôže ani rekuperácia, tá určite nevráti toľko energie, koľko vynaložíte na prekonanie takého prevýšenia.

Aj to, ako jazdíte, celkom logicky, ovplyvňuje dojazd elektromobilu. Ale to zas neplatí iba pri elektromobile. Ak máte radi jazdu typu „plyn-brzda-plyn“, nečakajte, že elektromobil niekedy dosiahne spotrebu akú udáva jeho výrobca. To nejde ani s bežným automobilom.

Na druhej strane „plyn-brzda-plyn“ v prípade elektromobilu až tak výrazne nezvýši spotrebu ako pri klasických vozidlách. Po mnohých testovacích a jednom vlastnom elektromobile to viem potvrdiť z praxe. S elektromobilom sa odporúča jazdiť plynulo a namiesto brzdenia využívať rekuperáciu. Auto aj tak spomalí a zastane, len nie okamžite. To vás možno trochu prinúti sledovať premávku pred sebou ešte viac a naučíte sa aj predvídať. Vo výsledku šetríte dvakrát, lebo sa zmenšuje i riziko autonehody.

Aj vám sa zdajú byť niektoré elektromobily ako zo sci-fi filmov? Nie je to náhoda, mnohí výrobcovia veľmi dobre vedia, že čím menší odpor vzduchu bude elektromobil mať, tým lepší bude výsledok dojazdu. Preto elektromobily nemajú klasickú mriežku chladiča (ani ju logicky nepotrebujú), ale majú čo najhladšiu prednú časť. Je určite rozdiel či jazdíte v kocke na kolesách, alebo má vozidlo čo najnižší súčiniteľ odporu vzduchu, nech už vo výsledku vyzerá auto akokoľvek sci-fi.

Keď už spomínam odpor, vedeli ste, že ten zvyšujú otvorené okná počas jazdy? Je však otázne, čo si vypýta viac energie na 100 km jazdy, či otvorené okná, alebo zapnutá klimatizácia. Zatiaľ som však nevidel štúdiu, ktorá by čosi takéto skúšala.

V tomto sa elektromobily nikdy nebudú môcť predbiehať s bežnými spaľovákmi. Kým sa neobjaví nejaký prevratný typ ľahkej batérie, elektromobily budú vždy ťažšie. Fyzika nepustí a tak čím ťažšie vozidlo, tým väčšia záťaž pre pohonné ústrojenstvo, ktoré si za prácu vypýta viac vstupnej energie.

Ak teda idete na dovolenku v novom elektromobile, myslite na to, že plne naložené a nabalené auto bude mať pokojne aj o 20-30 % vyššiu spotrebu a teda o toľko aj menší dojazd. Pomerne veľké batožinové priestory vzadu a bonusové „frunky“ vpredu evokojú pocit toho, že do auta si nabalím viac, ale viac si za odvoz väčšieho množstva batožiny aj vypýtajú elektrickej energie.

Samozrejme, toto nie sú jediné faktory, ktoré ovplyvňujú dojazd elektromobilu. Ďalšími nemenej dôležitými sú pneumatiky, a to nielen ich valivý odpor, ale aj opotrebenie či nahustenie. Rovnako môže hrať významnú rolu aj vek batérie, ktorá časom a hlavne množstvom nabíjaní na DC nabíjačkách môže degradovať a ponúkať tak menšiu kapacitu uskladniteľnej energie.

Možno to bude znieť podivne, no logiku to má. Predstavte si, že idete optimálnou rýchlosťou okolo 80 km/h, no proti vám fúka silný vietor s rýchlosťou 40-50 km/h. V praxi to potom pre elektromobil vyzerá akoby ste išli rýchlosťou 120-130 km/h.