Ak používate mobilné telefóny viac ako 10 rokov, určite vnímate ich radikálne premeny. Je to takmer ako transformácia húsenice na motýľa a poháňajú ju nielen čoraz výkonnejšie procesory a väčšie pamäte. Množstvo funkcií, ktoré primárne nesúvisia s komunikáciou, ale v mobiloch, ale hlavne v tých chytrých, sa udomácnili natrvalo.
Kedysi vysmievané digitálne kamery v mobiloch dnes neprinášajú len momentky z dovoleniek, ale sú súčasťou aplikácií, ktoré s fotografovaním primárne nesúvisia. Spomeňme napríklad snímanie čiarových a QR kódov. Multimediálny a sieťový hardvér a softvér, alebo prijímače GPS sú ďalšie črty, ktoré smartfóny posúvajú do pozície univerzálnych pomocníkov.
POZRITE SI: Elektronický skarabeus rozptýli vaše obavy
A novo vyvíjané technológie, ktoré sa budú dať využiť aj v smartfónoch, spravia z týchto zariadení ešte užitočnejších osobných asistentov. Pozrite sa na tri z nich.
Spektrálny analyzátor v každom vrecku
Spektrometer slúži na analýzu vlnových dĺžok svetelného spektra vyžarovaného z daného objektu. Keď fyzici zistili, že každému prvku zodpovedá charakteristická vlnová dĺžka (farba) svetla, bol už len krok k zisťovaniu chemického zloženia látok na diaľku. Pomocou spektrometra bolo prvýkrát objavené hélium v slnečnom žiarení a astronómovia dnes vďaka týmto prístrojom skúmajú hviezdy vzdialené od Zeme milióny svetelných rokov. Spektrometre však boli donedávna priveľké na to, aby sa dali nosiť vo vrecku.
To sa ale mení. Spoločnosť Consumer Physics predstavila vlani vreckový spektrometer s názvom Scio, a vedci z Massachusetts Institute of Technology (MIT) nedávno vyvinuli spektrometer dostatočne malý, aby sa zmestil do smartfónu s kamerou, informoval portál Engadget.
POZRITE SI: Revolúcia? SCiO pridá smartfónom šiesty zmysel
Pomocou smartfónu vybaveného spektrometrom budeme môcť analyzovať zloženie potravín, liekov, ale aj iných látok. Takisto dokážeme odhaliť rôzne ochorenia kože, sledovať vitálne funkcie, alebo monitorovať kvalitu a čistotu ovzdušia. Verte, že spektrometer v mobile prinesie fascinujúcu novú skúsenosť aj vám.
Superpresné GPS
Navigácia síce nie je len GPS – existujú viaceré iné siete navigačných satelitov, ale americký systém GPS je najstarší a najprepracovanejší a jeho prijímač používa väčšina smartfónov (niektoré majú zároveň aj prijímač ruského systému GLONASS). Geolokačné systémy v smartfónoch bežne využívame pri navigácii, alebo pri vyhľadávaní konkrétnych budov, či prevádzok.
Inžinieri z University of Texas v Austine však vyvinuli geolokalizačný softvér, umožňujúci určiť polohu pomocou jednoduchej antény a senzorov, ktoré sú v smartfóne, s centimetrovou presnosťou. Takéto presné GPS systémy už existujú, ale vyžadujú drahý a rozmerný hardvér. Donedávna americká armáda do GPS súradníc pre civilné účely zámerne vnášala určitú nepresnosť, aby GPS navigácia nemohla byť zneužitá na presné zameriavanie cieľov.
Dokonalé zameriavanie súradníc pomocou smartfónov by malo priniesť nové možnosti v oblasti virtuálnej reality, 3D máp a takisto aj pri autonómne sa pohybujúcich vozidlách.
Pri plyne bez obáv
Plyny môžu, rovnako ako spektrometria, odhaliť mnoho informácií o chemickom zložení určitých objektov a prostredia. Chemici z MIT za týmto účelom vyvinuli senzory ovládateľné smartfónom, ktoré dokážu identifikovať plynný amoniak, pary peroxidu vodíka, cyklohexanón a iné nebezpečné plyny. Takéto senzory by boli navyše funkčné aj bez internetovej konektivity. Vyhodnotenie údajov zvládne samotný smartfón.
POZRITE SI: Senzor z MIT odhalí výbušninu, aj pokazené potraviny
Okrem indikácie znečistenia ovzdušia nebezpečnými látkami a detekcie unikajúceho plynu v domácnosti môžu takéto plynové senzory pomôcť aj pri odhaľovaní výbušnín. V spojení s geolokačnou aplikáciou a pripojením do internetu by pritom mohli vzniknúť on-line mapy znečistenia, alebo by boli presne lokalizované nebezpečné predmety. Pri vysokej penetrácii smartfónov by sa dalo takýmto spôsobom získať obrovské množstvo cenných informácií.
Ak budeme trochu paranoidní, napadne nás hneď aj možnosť ich zneužitia, ale verme, že klady aj v tomto prípade prevážia riziká.
Zdroj: MIT, Consumer Physics, Engadget