3 dôvody, prečo si určite nekupovať fotovoltiku!

Výroba elektrickej energie pomocou slnka je dnes v kurze viac než kedykoľvek predtým. Skôr než sa ale necháte strhnúť vlnou nadšenia a marketingových sľubov o nulových účtoch, mali by ste si tento krok poriadne premyslieť.

Fotovoltika (nie fotovoltaika) totiž nie je univerzálnym riešením pre každého a v mnohých prípadoch môže byť investícia do nej skôr ekonomickou a logistickou záťažou než skutočným prínosom.

V úplnom základe si pod pojmom fotovoltika musíme predstaviť technológiu, ktorá využíva fotoelektrický jav na priamu premenu slnečného žiarenia na elektrinu. Celý proces sa začína na povrchu panelov, kde dopadajúce častice svetla, fotóny, narážajú do polovodičového materiálu, zvyčajne kremíka, a uvoľňujú z neho elektróny. Tento pohyb vytvára jednosmerný elektrický prúd.

Keďže však naše domáce spotrebiče fungujú na striedavý prúd, do hry vstupuje kľúčový a najdrahší komponent celého systému – menič napätia (striedač), ktorý túto energiu transformuje do podoby využiteľnej v bežnej zásuvke.

Hoci to znie jednoducho, celý systém vyžaduje precízne zladenie mnohých istiacich a riadiacich prvkov, aby bola prevádzka bezpečná pre váš dom aj verejnú sieť. Ak vás zaujímajú hlbšie technické detaily a fyzika v pozadí, odporúčame vám náš detailný článok z minulého roka. Ak však už základy poznáte a reálne zvažujete inštaláciu, venujte pozornosť nasledujúcim trom dôvodom, prečo pre vás môže byť nákup fotovoltiky nevýhodným krokom.

Pre drvivú väčšinu domácností je hlavným motorom kúpy vidina finančnej úspory. Tu však narážame na tvrdú matematiku, ktorá pri malých odberoch jednoducho nepustí. Ak vaša domácnosť spotrebuje ročne len malé množstvo energie, napríklad na úrovni 2 či 3 megawatthodín, fotovoltický systém sa vám pravdepodobne počas svojej životnosti nikdy finančne nevráti.

Najväčšou položkou v rozpočte totiž nie sú samotné panely, ktorých cena na svetových a teda i lokálnych trhoch klesla, ale menič napätia, nosné konštrukcie, kabeláž a odborná montáž s revíznou správou. Tie nečerpajú z výhod masovej výroby.

Tento článok nemá byť o hľadaní najdostupnejších riešení a tak do výpočtov si zoberme iba námatkovo aktuálne komerčné ponuky od veľkých hráčov ako ZSE či SPP. U nich základná zostava s výkonom 3 kWp sa pohybuje na úrovni 6 000 €.

Tento systém s výkonom 3 kWp dokáže v našich zemepisných šírkach vyrobiť ročne približne 2,5 až 3,5 MWh elektriny v závislosti od polohy a intenzity slnečného svitu počas roka. To je síce pekná hodnota a pokryla by teoretickú spotrebu 3 MWh, no nebolo by to zadarmo. Nie kvôli samotnej cene fotovoltiky na streche.

Častým mýtom je totiž predstava, že ak vyrobíte 3 MWh a vaša ročná spotreba je takisto 3 MWh, váš účet za elektrinu bude nulový. To je však obrovský omyl. Nikdy totiž nie je možné všetku energiu vyrobenú počas dňa okamžite spotrebovať. Slnko vyrába najviac v čase, keď sú ľudia v práci a dom má minimálny odber.

Táto nespotrebovaná energia tečie do verejnej siete, v lepšom prípade do takzvanej virtuálnej batérie. Keď si ju však chcete v noci alebo v zime vybrať späť, nie je to zadarmo. Zaplatíte približne polovicu z bežnej ceny za kilowatthodinu, čo predstavuje distribučné poplatky a iné sieťové tarify. Pri aktuálnej cene okolo 200 € za MWh vás teda každá „vrátená“ megawatthodina z virtuálnej batérie bude stáť zhruba 100 €.

Ak by ste išli do extrému a by sa vám aj nejakým zázrakom podarilo spotrebovať 100 % vyrobenej energie v reálnom čase (alebo ju uložiť napr. do batérie elektromobilu), stále musíte platiť fixné mesačné poplatky za odberné miesto a za výkon ističa. Ak si to spočítame, návratnosť investície 6 000 € pri úspore, ktorá reálne (po odpočítaní poplatkov za virtuálnu batériu a fixných nákladov) dosiahne možno 400 € ročne, vyzerá nasledovne dosť biedne. Vzorec na výpočet je T = 6 000 (investícia za FVZ)/ 400 (ročná úspora) = 15 rokov.

To je teoretická návratnosť. V reálnom svete sa návratnosť pri veľmi nízkej spotrebe odsunie až k hranici 20 rokov. V tom čase už bude menič pravdepodobne po svojej životnosti a vy budete musieť investovať ďalších 1 500 € do nového.

Iste, na trhu nájdete aj ponuky, kde 3 kWp systém získate za polovicu, teda okolo 3 000 €. Vtedy sa však pripravte na hardvér bez mena, kde je otázka bezpečnosti a efektivity veľkou neznámou. Rovnako nie je isté, či práve drahý menič nebudete musieť meniť už po 5 rokoch. Nehovoriac o tom, že na Slovensku je nutnosťou asymetrický striedač (drahší ako často ponúkané symetrické), ktorý vie poslať energiu presne do tej fázy, kde je spotreba. Inak sa návratnosť predlžuje donekonečna.

A áno, existujú dotácie, ktoré môžu vstupnú investíciu znížiť. Ale ani s nimi sa pri spotrebe 2 MWh nedostanete na zázračné čísla (dotácia v prípade 3 kWp je 1 500 €), navyše byrokracia okolo nich môže celý proces predĺžiť o mesiace.

Ak teda nemáte k dispozícii voľné prostriedky, ktorých strata vás nebude bolieť, takáto investícia pri nízkej spotrebe nedáva racionálny zmysel.

Mnoho záujemcov si pred kúpou poriadne nepremeria nielen strechu, ale ani technické priestory v dome. Moderný fotovoltický panel má rozmery približne 1,1 x 2,1 m a špičkový výkon okolo 0,5 kWp. Ak by ste uvažovali o systéme s výkonom 5 kWp, potrebujete na streche ideálne miesto pre 10 až 12 takýchto panelov. To je plocha presahujúca 24 – 27 metrov štvorcových, ktorá nesmie byť počas dňa zatienená komínom, vikierom alebo stromami. Tieň na jedinom paneli totiž dokáže ochromiť výkon celého reťazca (pokiaľ nemáte na každom paneli optimizér, čo je ďalší náklad navyše).

Nehovoriac o tom, že staršie krovy na starých domoch nemusia uniesť záťaž panelov + konštrukcie + zaťaženie vetrom/snehom. Aj to je to častý dôvod, prečo inštalácia FVZ zlyhá skôr ako budete mať panely na streche.

Problém s miestom sa však nekončí na streche. Často opomínaným faktom je to, čo sa deje v interiéri. Menič nie je len drobná škatuľka na stene. Vyžaduje si priestor s dobrou cirkuláciou vzduchu, pretože počas prevádzky produkuje teplo. Okrem neho musíte rátať s inštaláciou ďalších prvkov: DC rozvádzač s poistkami a prepäťovými ochranami, AC rozvádzač, inteligentný merač (v prípade hybridných systémov aj masívne batériové úložisko). Celá táto zostava dokáže zabrať podstatnú časť steny v garáži alebo technickej miestnosti.

Ak bývate v malom dome bez dostatočného zázemia, fotovoltika sa pre vás stane nečakanou priestorovou prekážkou. Ani malý systém s výkonom 2-3 kWp vás neušetrí od potreby týchto zariadení. Existuje síce možnosť umiestniť menič do exteriéru, no mať takéto priemyselné zariadenie s množstvom krabičiek neustále na očiach na fasáde domu… no neviem. Estetická hodnota nehnuteľnosti tým rozhodne neutrpí v pozitívnom zmysle.

Najdôležitejším dôvodom prečo neísť do fotovoltiky sú povolenia a technické limity siete. Pokiaľ neplánujete budovať úplne izolovaný ostrovný systém kdesi na chate, kde vám líšky dávajú dobrú noc, musíte mať povolenie od vašej distribučnej spoločnosti.

Na Slovensku pôsobia tri – Západoslovenská distribučná (ZSD), Stredoslovenská distribučná (SSD) a Východoslovenská distribučná (VSD). Celý proces sa začína žiadosťou o pripojenie ešte pred samotným nákupom fotovoltiky, resp. objednaním u dodávateľskej firmy. Distribúcia musí posúdiť, či lokálna sieť vo vašej ulici vôbec zvládne prílev energie z vašej strechy.

V žiadosti musíte presne uviesť výkon meniča. Ak vám žiadosť distribúcia po pár dňoch schváli príde vám vymeniť aj elektromer za smart model, ktorý meria nielen spotrebu, ale aj výrobu. A tu prichádza kľúčový detail: maximálna rezervovaná kapacita (MRK). Tá sa odvíja od výkonu vášho meniča, pričťom od tohto roku platia prísne pravidlá. Ak túto kapacitu prekročíte, platíte nemalé poplatky za každý jeden kW navyše.

Predstavme si praktický príklad: máte povolený menič s výkonom 6 kW a systém zložený z 12 kusov 525 Wp panelov (celkovo 6,3 kWp). V lete, počas chladnejšieho ale jasného dňa, môžu panely vďaka vysokému osvitu a nižšej teplote vyprodukovať špičkový výkon (peak) až 6,3 a viac kW, nehovoriac o tom, že si k meniču ešte doplníte 2-4 panely, lebo na streche ostalo miesto. Ak váš menič nie je správne obmedzený a do siete „pretlačí“ viac, než je vaša rezervovaná kapacita 6 kW, systém distribúcie to zaznamená a vy zaplatíte pokutu. O tom si ale povieme už čoskoro v samostatnom článku.

Ak teda máte rozpočet aj priestor, ale narazíte na zamietavé stanovisko distribúcie alebo technické obmedzenia siete, celá snaha o vlastnú elektráreň končí skôr, než vôbec začala.

Ak ale máte spotrebu, financie, priestor a aj kladné stanovisko od distribučnej spoločnosti, vyrábať si vlastnú elektrickú energiu je na nezaplatenie. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, kedy počas minulého roka nám 10 kWp elektráreň vyrobila 11,5 MWh energie čo z veľkej časti pokrylo našu spotrebu – 11,75 MWh. Samozerjeme, nie všetku energiu sme dokázali spotrebovať a 71 % pretieklo do siete.

Ak však dobre počítam, tak teoreticky nás takmer 12 MWh nebude stáť necelých 2 400 €, ale 845 €. Teoreticky. V minulom roku sme totiž menili poskytovateľa elektriny a až rok 2026 ukáže reálne čísla. Návratnosť 10 kWp fotovoltiky tak vychádza na čosi vyše 7 rokov. Zatiaľ. Keď sa zvýšia ceny elektriny, návratnosť sa ešte viac skráti.

Fotovoltika ale nie je o tom, či sa vám vráti každé euro, ale o tom, či si kupujete drahú hračku (v prípade, že máte minimálnu spotrebu), alebo nástroj, ktorý viete naplno využiť. Ak neviete minúť to, čo vyrobíte, je to ako kúpiť si autobus na cestu do potravín.