15 krokov ako si kúpiť elektromobil v zahraničí! Kompletný návod z prvej ruky

Fosílne palivá, vrátane plynu, neuveriteľne rastú na cenách, čo spôsobuje, že sa čoraz viac pozeráme po ich alternatívach. Kým vyššiu spotrebu elektriny nahrádzame fotovoltikou, fosílne palivá nahradiť nie je celkom jednoduché. Doteraz bolo síce možné benzín nahrádzať plynom, avšak situácia okolo neho tiež už nie je celkom ružová. Najschodnejšou variantou je tak elektrický pohon. Ako sa k takému ale dostať a nezruinovať domácu peňaženku? 

Jazdenkou. 

To sa síce povie jednoducho, no na Slovensku sa predáva elektromobilov asi ako kilogramov šafranu a nájsť jazdený elektromobil nie je vôbec jednoduché. A keď, jeho cena je na míle vzdialená našim predstavám o dostupnom elektromobile. 

Riešením je teda elektromobil zo zahraničia. Tí, ktorí pracujú v takom Nórsku si môžu kvalitný jazdený elektromobil doviezť odtiaľ, predsalen je jednoduchšie sa orientovať na tamojšom trhu tam pracujúcim ako nám ostatným. 

Pre nás najschodnejšia možnosť je zablúdiť na nemecké portály s jazdenými automobilmi, ako napríklad mobile.de. Vďaka veľkému rozšíreniu elektromobilov na tamojšom trhu je v Nemecku možné nájsť pomerne kvalitné kúsky za vcelku prijateľné sumy. Samozrejme, prijateľná suma pre jedného môže byť neprijateľná pre iného a zas naopak, no tamojšie ceny sú stále výhodnejšie ako tie na Slovensku. 

Ako na to? 

Na začiatok je najdôležitejšie poznať svoj rozpočet a ideálne sa ho aj držať. Povedzme, že ho obmedzíme na 20 000 €. Za túto sumu môžeme mať z Nemecka pomerne slušné množstvo elektromobilov, no po istých špecifikovaniach výbavy, nájazdu kilometrov, veku a oblasti odkiaľ chceme vozidlo brať sa pokojne môže stať, že skončíte na 2-3 modeloch ako v mojom prípade. 

Musím však dodať, že na začiatku hľadania mi mobile.de ponúkalo stovky elektromobilov s cenou do 20 000 €. Po prezretí ponuky som ale zistil, že Renaulty ZOE sa v Nemecku predávali s batériou na splátky, takže bazáre ich predávajú bez batérie. Renaulty teda z výberu vypadli. Elektrické Smarty pre svoju veľkosť a pomalé nabíjanie vypadli tiež. Staré Nissany LEAF (kačičky) sa tiež do finálneho výberu nedostali a ani Hyundai IONIQ Electric v konečnom výbere neostal.

Pre mňa konkrétne sa špecifiká zúžili na BMW i3 bez REXu s nájazdom maximálne 100 000 km, pričom vozidlo muselo mať cúvaciu kameru a byť z oblasti okolo Mníchova aj kvôli tomu, aby som poň vedel ísť a doviezť ho po vlastných. Zároveň som špecifikoval, že chcem elektromobil od dealera, nie súkromníka, keďže moje jazykové zdatnosti nemčinu neobsahujú.

V takomto prípade mi ostali na výber dve vozidlá. Jedno, nazvime ho krajšie, bolo necelých 6 hodín jazdy z domu, druhé, povedzme škaredšie, ale zachovalejšie, bolo len 4,5 hodiny jazdy.

Prečo je tak dôležitá vzdialenosť? Je to elektromobil s dojazdom okolo 100-150 km, takže čím ďalej, tým dlhšie by to trvalo dostať ho na Slovensko a tým viac šancí na nejaký problém, ktorý by mohol vzniknúť (nefunkčná nabíjačka, defekt, nehoda…).

15 krokov ako si kúpiť elektromobil v zahraničí

1. krok

Nájsť elektromobil a osloviť predajcu. Množstvo nemeckých predajcov, hlavne tých v bazároch, vie aj po anglicky, čo je výhoda. Mobile.de dokonca ponúka dotazník, ktorý je v češtine/angličtine a nemeckému predajcovi dorazí v nemčine. 

2. krok

Počkať na odpoveď a príp. osloviť ďalšieho predajcu v okolí. Nikdy nie je vhodné osloviť iba jediného predajcu a spoliehať sa na to, že to auto určite kúpite. Pokojne môže mať chybu, s ktorou ho nebudete chcieť, môžete mať zlý pocit z predajcu apod. Odporúčam tiež, aby ste si s predajcom dohodli presný dátum, kedy chcete prísť vozidlo pozrieť a zároveň si ho rezervovať, aby niekto iný z bazáru ho nepredal.

Mne sa dokonca stalo, že predajca odomňa žiadal iniciály pre účely vypracovania predajnej zmluvy. Išlo o pána z bazáru, ktorý dané BMW i3 vlastnil, no v daný termín nevedel byť na mieste, takže pre kolegov chcel pripraviť predbežne vyplnenú kúpnu zmluvu, aby ho mohli príp. odovzdať aj bez neho. Nakoniec tak aj bolo.

3. krok

Vybrať z banky dostatok finančných prostriedkov. Myslite na to, že bankomaty, hlavne na Slovensku majú obmedzenie na výber iba niekoľko tisíc eur. V zahraničí je to ešte menej. Potrebnú hotovosť si tak vyberajte postupne, alebo naraz priamo v pokladni banky. Nespoliehajte sa na to, že predajca pristúpi na prevod či na to, že hotovosť vyberiete v cieľovej destinácii. 

4. krok

Naplánujte si cestu. Ak viete, že auto je vzdialené 4,5 hodiny cesty autom, vyrazte dostatočne skoro na to, aby ste auto stihli pozrieť, vyskúšať a príp. ísť aj na tamojšie úrady. Tie zväčša fungujú iba do 12:00, iba niektoré dni i dlhšie. Skontrolujte si tiež, či v daný deň nie je v Nemecku (či inej krajine, kde chcete vozidlo kúpiť) štátny alebo cirkevný sviatok, kedy nefungujú ani bazáre, ani úrady. Vyhnete sa nepríjemnostiam, zabitému času či platby za hotel navyše. 

5. krok

O aute si všetko naštudujte. Ideálne je zistiť si aj maximum podľa VIN čísla. Žiaľ, mnohé on-line overovania VIN čísiel (10-20 €) nie sú schopné o vozidlách zistiť všetky informácie, hoci tvrdia opak, ale overia aspoň to, že či dané VIN nie je v databázach kradnutých áut, alebo v iných databázach európskych polícií a úradov. Tie pokročilejšie a lepšie overovače VIN čísiel vám ako bonus dajú aj informácie o tom, na čo si dávať pri kúpe pozor. 

6. krok

Keď dorazíte na miesto, predstavte sa, popýtajte sa na človeka, s ktorým ste komunikovali cez mail a môžete si vypýtať kľúče od vami vybraného auta. V Nemecku sú zvyknutí na to, že vás nebudú otravovať a stáť vám za chrbtom. Vy ste kupujúci, vy sa musíte rozhodnúť či áno, alebo nie.

Ak sa vám vozidlo pozdáva na prvý pohľad, nutný je aj ten druhý a teda testovacia jazda. Ani s tou nemajú v Nemecku problém, stačí nechať akýkoľvek doklad totožnosti. Ak teda idete po auto sám, zoberte si so sebou aj pas. Ak idete dvaja či viacerí, niekto zo skupiny nechá pas či občiansky. 

7. krok

Počas testovacej jazdy sledujte spotrebu, či náhodou nie je extrémne vysoká, ale taktiež aj dojazd, či priveľmi neklesá. Mohlo ísť o poriadne degradovanú batériu, čo určite pri elektromobile nechcete. Dobré je tiež u daného elektromobilu zistiť akú ostatkovú kapacitu vie batéria ešte ponúknuť.

BMW i3 má túto informáciu v skrytom menu a je nutné vedieť presný postup. Ten ale nie je problém nájsť on-line, rovnako ako aj pre ostatné elektromobily na trhu. Počas jazdy nezabudnite sledovať aj brzdy či tlmenie, či vozidlo nezanáša do jednej či druhej strany a či všetko funguje ako má (stierače, ostrekovače, svetlá…)

8. krok

Po skončení testovacej jazdy môžete dohadovať cenu. Teda pokiaľ sa vám auto natoľko páčilo, že nechcete ísť pozrieť to vzdialenejšie. Nie vždy je možné zo strany predávajúceho s cenou niečo urobiť, no zväčša to ide. Rovnako je možné ušetriť ak si k autu kúpite napríklad z bazáru aj sadu zimných či letných pneumatík. Dokopy je to síce vyššia cena, no celkovo za sadu pneumatík ušetríte. A doma si ich môžete buď nechať, alebo predať ešte aj za vyššiu sumu, ako ste ich reálne kúpili. 

9. krok

Zjavne aj podľa veľkosti bazáru začína vybavovanie prepravných značiek a odhlásenia vozidla na vás. Nutné je ísť na najbližší úrad Landratsamt. Problém je, že úrady fungujú na elektronickú objednávku, no keďže Nemci poznajú ako to tam chodí, vedia na úrad zavolať a úradníci vás tam “vtisnú”. Nemám pritom pocit, že by šlo o podplácanie, jednoducho aj úradníci sú ľudia a vedia, že coronové nastavenie fungovania nie je vždy schodné. 

Najskôr je však potrebné si vybaviť značky. Za tie zaplatíte rôzne, podľa typu a dĺžky poistenia. To je presne ten dátum, ktorý vidíte vyrazený na prevoznej značke. Po zaplatení poplatku za značku a poistenie pokračujete na Landratsamt a úrad dopravy, kde požiadate o odhlásenie a prihlásenie vozidla na vás. Aj za to musíte uhradiť poplatok. Potom sa opäť vrátite s potvrdením do “okienka”, kde vyrábajú značky a tam vám vydajú novú prevoznú značku na vaše meno. Poslednýkrát idete na Landratsamt, kde zas dostanete špeciálne nálepky na značku, ktorými sa stáva platnou. 

V mojom prípade som kupoval v mestečku Deggendorf značky a poistenie na 30 dní za 145 €. Necelých 35 € ma stáli poplatky na úrade k odhláseniu a prihláseniu. Strávil som tam necelú hodinu.

10. krok

Môžete ísť domov, auto je vaše. Pozor však na to, že sedíte v elektrickom vozidle, ktoré má na diaľnici vyššiu spotrebu, ako na okreskách či v meste. Ak siahnete po elektromobile ako BMW i3 s menšími batériami, odporúčam sa držať rýchlosti okolo 100 km/h. Je to síce neskutočne otravné a pomalé, vzhľadom na to, že cestou tam idete pokojne aj viac ako dvojnásobnou rýchlosťou (samozrejme, iba na nemeckých diaľniciach), no pri tejto rýchlosti budete mať celkom slušnú spotrebu a teda i dojazd. Mne sa podarilo nabíjať zhruba každých 80-100 km trasy na rýchlonabíjačkách, kde som zväčša strávil 20-30 minút. To mi vždy stačilo na ďalších 80-100 km jazdy. 

Pred cestou po elektromobil odporúčam si ešte na Slovensku aktivovať buď služby GreenWay alebo ZSE Drive, vďaka ktorým budete môcť v zahraničí nabíjať aj na iných nabíjačkách. Ide o tzv. roaming. Je to síce poriadne drahé, ale môžete sa na to spoľahnúť. Zároveň si účty musíte aktivovať dostatočne vopred, aby vám stihla prísť domov karta. To je taká záloha pre prípad, že vám nebude fungovať nabíjanie cez mobilnú appku v zahraničí, čo nie je nič neobvyklé. 

Odporúčam ale pokojne siahnuť aj na po službách lokálnych providerov. Napríklad ja som si ešte doma aktivoval účet v službe Smartics, ktorá operuje v Rakúsku i Nemecku. Ich sieť je celkom rozsiahla a nájdete ich popri hlavných diaľničných ťahoch. Za jedno nabitie (23 minút na 50 kW) zaplatil čosi vyše 11,50 €. Päť nabití cez ZSE Drive a ich roaming ma zas stáli takmer 100 €. Cesta síce trvala takmer 2x dlhšie ako cestou tam, no vyšla myslím lacnejšie ako ísť do Nemecka s odťahovkou, príp. si požičiavať prívesný vozík, ku ktorému musíte mať logicky na vašom aute aj “guľu”. 

11. krok

Prvé čo je nutné spraviť po príchode na Slovensko je dať si urobiť preklady úradných dokumentov z Nemecka. Ide o preklad technického preukazu, STK, zmluvy či faktúry. CoC prekladať nutné nie je. Toto vás vyjde čosi vyše 100 € a trvá to 24-48 hodín. 

12. krok

Kým sa prekladatelia trápia s prekladmi, objednajte sa na tzv. kontrolu originality (KO) do najbližšej STK. S najväčšou pravdepodobnosťou má váš nový elektromobil ešte platnú nemeckú STK-čku, takže tú na Slovensku absolvovať nemusíte. Stačí vám kontrola originality. Akonáhle budete mať preložené papiere v rukách, môžete ísť na STK, preto sa objednajte možno až na tretí či štvrtý deň po príchode. Kontrola trvá niekoľko hodín, byť pri nej nemusíte. 

13. krok

Po tom, čo vám STK vydá doklady ku kontrole originality, môžete ísť konečne na úrad a žiadať o zapísanie individuálne dovezeného vozidla. To získate na okresnom úrade a odbore dopravy a pozemných komunikácií. Vyplniť je nutné množstvo koloniek, no do 10 minút to máte. Potrebné je zaplatiť 100-eurový kolok na mieste a registračnú daň, ktorú zaplatíte on-line aj doma. Mne ju systém určil na 24 €. 

Do mesiaca by ste si mali z úradu vyzdvihnúť veľký technický preukaz. Príde vám o tom správa. Dovtedy môžete ale pokojne jazdiť na prevozných značkách. Príp. ak chcete ušetriť, môžete si kúpiť aj značky s kratším poistením a auto jednoducho niekde odstavíte a počkáte na úrady, kým vám vydajú slovenské značky.

Nový technický preukaz si ešte na úrade skontrolujte. Asi nie len v mojom prípade sa úradník pomýlil a mal som o množstvo problémov navyše a teraz v peňaženke dva malé techničáky. O tom ale potom. Kontrola je však dôležitá. 

14. krok

Keď už máte veľký technický preukaz, môžete ísť na “políciu”, konkrétne na Evidenciu vozidiel.  Tu si od vás vypýtajú ďalších 66 € za značky. Ak chcete zelené značky, musíte o nie požiadať. Ak klasické, nerobíte nič špeciálne. Zelené značky sú vám ale na nič. Slovensko stále spí a pre zelené značky neexistujú žiadne úľavy či zvýhodnenia. Keby boli aspoň zadarmo, keď už nič iné a majú takú nevkusnú farbu. Značky vám vydajú na počkanie, rovnako ako aj platný veľký technický preukaz. Ten malý vám príde do pár dní poštovým kuriérom. 

15. krok

Nakoniec potrebujete absolvovať tzv. administratívnu STK, kde vám vydajú platné doklady o technickom stave vozidla. Keďže ide o elektromobil, stačí vám iba STK. EK absolvovať nemusíte ani po dvoch rokoch, elektromobil emisie nevypúšťa žiadne.

Po tomto všetkom, alebo aj počas tohto všetkého odporúčam navštíviť oficiálny servis pre vaše vozidlo. Elektromobil predsalen nie je bežné auto a nechať sa v ňom vŕtať neskúsených mechanikov (tí sú vo väčšine prípadov odborne vyučení pri klasických automobiloch) nemusí byť dobré. 

Osobne som ostal prekvapený z BMW servisu. Vykonaná bola klasická kontrola a pravidelný servis po 2 rokoch. Cena? 202,01 €. Najbližší servis? O 2 roky! Samozrejme, to ale nebola konečná suma, ďalších 370 € som zaplatil za dodatočný servis a výmenu poškodených drobností. Vymenil som aj letné gumy, ktoré vyzerali už ako slicky, čo ma stálo takmer 570 €. Potešil ma ale servisák, ktorý z diskov skladal gumy z roku 2014, čo znamená, že boli obuté ešte vo fabrike. Drahé, ale kvalitné gumy by mohli vydržať opäť pokojne aj 6-7 rokov. Ďalšie desiatky eur stálo doplnenie povinnej výbavy, výmena stieračov či čistenie. 

Od kúpy až po prihlásenie vozidla na slovenské značky ma to stálo necelých 600 €. Servis a verím i teda pokoj na pár rokov vyšiel na čosi vyše 570 €. Čas strávený hľadaním, cestou do Nemecka a späť i samotným prihlásením ohodnotiť presne neviem, no strávil som s tým určite pár dní. V konečnom dôsledku ma ale auto vyšlo menej, ako by som rovnaké kúpil na Slovensku v rovnakej kvalite, ročníku a s rovnakým nájazdom.