Vesmír v hľadáčiku médií – ktorými vesmírnymi udalosťami žije internet?

ZDROJ | NASA

Vesmír bol na udalosti štedrý. Úspešné partnerstvá v roku 2022 zahŕňali spustenie a kalibráciu JWST – najvýkonnejšieho vesmírneho teleskopu na svete, aj fotografovanie doteraz nevidenej supermasívnej čiernej diery v strede Mliečnej dráhy. Magazín Mashable priniesol prehľad najsledovanejších udalostí v kozmickom priestore v prvej polovicu roku.

Mashable spomína napríklad aj vývoj lunárnej misie Artemis, problémy s vesmírnym odpadom, výskum Saturnovho mesiaca Mimas, či vyfotografovanú polárnu žiaru na Marse. Naopak, web spoľahlivo ignoruje úspechy súkromnej spoločnosti SpaceX, ktorá „ide ako píla“ a tento rok má na konte pár fascinujúcich kamienkov do historickej mozaiky kozmonautiky.

SpaceX nelení

Dobrou správou je, že americký Federálny úrad pre letectvo FAA po roku a mnohých odkladoch konečne vydal 13. júna povolenie pre orbitálne lety novej kozmickej lode Starship s boosterom Super Heavy z texaskej základne SpaceX v Boca Chica. Dúfajme, že sa premiéry dočkáme čoskoro.

Pozrite siOtvára sa nová kapitola vesmírnej turistiky. K ISS mieri misia Ax-1

Okrem extrémne rýchleho budovania satelitnej siete Starlink pripomeňme súkromnú misiu Ax-1, ktorá v apríli dopravila v kozmickej lodi SpaceX Crew Dragon na medzinárodnú stanicu ISS štyroch civilistov. Také čosi nemá v doterajšej histórii obdobu.

ZDROJ | Axiom Space

Zaujal nás však aj čerstvý „nonsens“ z minulého týždňa, keď SpaceX dokázala v priebehu zhruba 36 hodín poslať do vesmíru tri rakety Falcon 9 z troch rôznych štartovacích základní.

V piatok 17.6. o 18:09 SpaceX vypustila 53 družic Starlink 4-19 pre svoju sieť internetu. Štart sa uskutočnil z rampy  LC-39A (Kennedyho vesmírne stredisko, Merritt Island, Florida), pričom prvýkrát v histórii letel 12 krát použitý prvý stupeň (B1060.13), ktorý aj 13. raz opäť úspešne pristál na morskej plošine ASOG. Zároveň išlo o 50. úspešné pristátie boostera v rade. Na také čosi bude musieť konkurencia študovať dlho-predlho.

Prvé stupne Falcon 9 v montážnej hale.

Ale vesmírna karavána pokračovala. V sobotu 18.6. o 16:19 dopravil na orbitu ďalší Falcon 9 nemeckú armádnu družicu SARah-1 zo základne SLC-4E (Vandenberg, Kalifornia) a o deň nato, v nedeľu o 6:27 SELČ, štartoval tretí Falcon 9 zo základne SLC-40 na Myse Canaveral na Floride s družicou Globalstar-2 FM15.

Návrat na Mesiac sa blíži

NASA uskutočnila s ťažkou raketou Space Launch System (SLS), ktorá vyšle kozmickú loď Orion k Mesiacu, kritický test tankovania a odpočítavania. Raketu vyviezli z hangáru v marci, keď ju americká vesmírna agentúra dopravila na odpaľovaciu rampu na Floride.

Pôvodne NASA verila, že prvý bezpilotný let Orionu sa môže uskutočniť už v máji. Počas testu sa však vyskytlo zopár problémov, ktoré spôsobili ďalšie oneskorenia. Zatiaľ nie je jasné, kedy bude raketa pripravená na štart.

Raketa SLSZDROJ | NASA / Joel Kowsky

SLS je považovaná za najdrahšiu raketu v histórii, pričom každý štart bude stáť viac ako 4 miliardy dolárov. To je asi jedna pätina celého rozpočtu NASA.

NASA a partnerské vesmírne agentúry pritom zároveň pracujú na príprave lunárnej orbitálnej stanice Gateway a partnerské súkromné firmy pripravujú ďalšie podporné misie a projekty pre program Artemis. Jednou z nich je opäť SpaceX, ktorá má dodať pristávací lunárny modul na báze lode Starship.

Z blízkeho, aj vzdialeného vesmíru

Najvýkonnejšie vesmírne observatórium – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST), dorazilo koncom januára na svoju finálnu pozíciu. Teleskop obieha okolo libračného budu L2 v sústave Zem-Slnko vo vzdialenosti asi 1,5 milióna kilometrov od Zeme.

ZDROJ | NASA

Inžinieri odvtedy kalibrovali vedecké prístroje Webbovho teleskopu. Úroveň ich presnosti prekonala očakávania a astronómovia veria, že teleskop naštartuje zlatý vek v našom chápaní vesmíru a odhalí, ako vyzerá vesmír vzdialený miliardy svetelných rokov.

Pozrite siVesmírny teleskop Jamesa Webba pod paľbou. Dostal už 5 zásahov mikrometeroidov

Prvé plnofarebné snímky poskytne teleskop 12. júla. Aké budú jeho prvé kozmické ciele, zostáva tajomstvom. Očakáva sa, že JWST bude pozorovať niektoré z najstarších a najslabších svetelných zdrojov vo vesmíre a zameria sa aj na výskum atmosféry exoplanét.

Saturnov mesiac Mimas – ďalší z kandidátov na život v Slnečnej sústave.ZDROJ | NASA- JPL-Space Science Institute

Vzrušujúce udalosti sa však odohrali aj v podstatne bližšom vesmíre. Vedci našli dôkaz, že Saturnov mesiac Mimas môže mať pod ľadovou škrupinou uzamknutý oceán tekutej vody.

Voda je potenciálnym predpokladom pre vznik a existenciu života. Niektoré mesiace Saturna a Jupitera (napríklad Európa, kde sa takisto zrejme nachádza podpovrchový oceán) sú potenciálnym miestom pre neznáme formy života. Teplo v hlbinách by mohli zaisťovať slapové sily pri obiehaní materskej planéty.

O prekvapenie sa postarala z obežnej dráhy Marsu aj vesmírna sonda Spojených arabských emirátov Hope. Podarilo sa jej odfotiť zelenkavú polárnu žiaru na marsovskej oblohe. Prekvapením je to preto, že na Zemi vzniká polárna žiara, keď sú nabité elementárne častice prípadne jadrá ľahkých prvkov zo slnečného vetra nasmerované magnetickým poľom do ionosféry, kde interagujú s hornými vrstvami atmosféry.

Polárna žiara na Marse.ZDROJ | Emirates Mars Mission

Vedci však veria, že magnetické pole Marsu už niekoľko miliárd rokov neexistuje (čo predstavuje problém aj pre budúcich osadníkov na Marse), takže odkiaľ sa tam polárna žiara vzala, zostáva záhadou.

Čierna diera v centre našej galaxie, aj najväčšia kométa

Čierne diery už z princípu nemôžeme vidieť, lebo nič nevyžarujú. Žiarenie však vzniká „z umierajúcej hmoty“ na horizonte udalostí, odkiaľ niet návratu. Čokoľvek hmotné túto hranicu prekročí (vrátane svetla), zrúti sa do čiernej diery a nikdy sa nevráti.

V strede našej galaxie Mliečnej dráhy je obrovská čierna diera nazývaná Sagittarius A* a astronómovia ju mohli vidieť vôbec prvýkrát.

Vedci z celého sveta spolupracovali na vytvorení vôbec prvej fotografie supermasívnej čiernej diery Sagittarius A* v strede galaxie Mliečna dráha. ZDROJ | Event Horizon Telescope

Teleskop Event Horizon Telescope s podporou ôsmich prepojených rádioteleskopov z celého sveta odfotil tieň supermasívnej čiernej diery Sagittarius A*. Stovky vedcov z 80 inštitúcií z celého sveta spolupracovali na zhromažďovaní, spracovaní a skladaní fragmentov údajov, aby vytvorili výsledný obraz.

Ešte pred tromi rokmi bolo akékoľvek zobrazenie čiernej diery len umeleckou predstavou, alebo počítačovým modelom. Teraz majú vedci v rukách snímku skutočného objektu o veľkosti asi 43,5 milióna kilometrov. S finančnou podporou od National Science Foundation plánujú vedci vylepšiť svoju technológiu, aby dosiahli výrazne ostrejší obraz.

Pozrite si10 najčítanejších článkov o vesmíre v roku 2021 na TECHBOX.sk

Mediálnou hviezdou je dnes síce teleskop JWST, ale jeho predchodca stále dokáže zaujať, ba aj prekvapiť. Vedci použili Hubbleov vesmírny teleskop, aby potvrdili, že kométa Bernardinelli-Bernstein je najväčšou kométou, aká bola kedy pozorovaná.

ZDROJ | Alyssa Pagan (STScI) / Hubbleov vesmírny teleskop

Dáta z Hubbleovho vesmírneho teleskopu dokazujú, že nedávno objavená kométa Bernardinelli-Bernstein má jadro s dĺžkou takmer 137 km, čo z nej robí najväčšiu vesmírnu „ľadovú guľu“, aká bola kedy pozorovaná. Táto kométa, je dvakrát väčšia ako Rhode Island a pravdepodobne má hmotnosť 500 biliónov ton.

Kométy, známe svojimi chvostmi dlhými milióny kilometrov, patria medzi najstaršie objekty slnečnej sústavy. Ide o pozostatky z prvej fázy formovania planét. Bernardinelli-Bernstein sa približuje k Slnku z okraja slnečnej sústavy rýchlosťou 35 400 km/h (9,8 km/s). Hoci sa často uvádzalo, že kométa letí „naším smerom“, dôvody na obavy pred zrážkou so Zemou sú zbytočné. Pri najväčšom priblížení bude kométa od Zeme ďalej ako je dráha Saturna. Vesmír k nám bude v tomto prípade milosrdný.

ZdrojMashable,Elonx

Komentáre k článku