Mal 27 rokov, vystrelili ho do kozmu a prežil to

ZDROJ | RIA Novosti

Dnešný deň je sviatkom kozmonautiky, nepostaral sa oň nikto iný, ako Jurij Alexejevič Gagarin. Bol prvým človekom na svete, ktorý vyletel do vesmíru.

Presne pred 61 rokmi, 12. apríla 1961 o 9:07 moskovského času odštartovala kozmická loď Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Sovieti si neboli istí svojou technikou a netušili ako bezváhový stav ovplyvní pilota. Kokpit v tvare gule mal preto veľmi málo možností ovládania z paluby. Riadenie bolo kombinovane ovládané zo Zeme, alebo automaticky. V prípade, že by nastala núdzová situácia, Gagarin mal dostať kód, ktorý by mu umožnil prevziať manuálne riadenie. Sergej Korolev, hlavný konštruktér sovietskeho vesmírneho programu, však nerešpektoval protokol a dal kód Gagarinovi už pred letom.

ZDROJ | NASA

Let netrval dlho, Gagarin pristál už po 106 minútach letu (iné zdroje uvádzajú 108 minút) pri dedine Smelovka. Maximálna výška letu bola 327 km na Zemou, kozmická loď Vostok 1 ju dosiahla v 57. minúte letu. Napriek krátkemu výletu do kozmu mal Gagarin na palube zásoby na 10 dní pre prípad, že by motory zlyhali. Samozrejme, 10 dní by nečakal na kolegov, žiadni neboli, ale dovtedy by gravitácia stihla narušiť obežnú dráhu a raketa by samovoľne zostúpila do zemskej atmosféry.

Pozrite siDnes je 60 rokov od prvého letu človeka do vesmíru

Ak bola celá misia veľkým hazardom, tak korunu tomu všetkému nasadilo pristátie. Gagarin si dokázal udržať vedomie napriek tomu, že pri zostupe na neho pôsobili sily osemkrát väčšie ako gravitácia. Vostok 1 totiž nemal žiadne motory (!), ktoré by spomalili jeho pristátie a dokonca nebol vypracovaný ani postup, ako bezpečne pristáť. Išlo o typickú ukážku sovietskeho prístupu, keď bola dôležitejšia prestíž a propaganda než život človeka.

Viete, že…

miera preťaženia sa označuje písmenom g? Gagarinové preťaženie bolo 8 g, čo je hraničná hodnota, dlhodobé preťaženie s ľudskou posádkou nesmie prekročiť 6 až 8 g. Pri nepilotovaných letoch je táto hranica 10 až 12 g, pri väčších zrýchleniach môže dôjsť k poškodeniu a deformáciám nákladu. 

Aj ďalší fakt je typický pre uvažovanie sovietov. Aby sa misia považovala za oficiálny vesmírny let, Fédération Aéronautique Internationale (FAI), riadiaci orgán pre letecké záznamy, určoval, že pilot musí pristáť spolu s kozmickou loďou. Jurij Gagarin sa však pred dopadom katapultoval, to však politici prezradili až o desať rokov neskôr. Spôsob pristátia mu však neberie žiadne zásluhy, prvenstvo mu ostalo. Vďaka získaným poznatkom mohli vedci a kozmonauti rozbehnúť objavovanie vesmíru na plné obrátky.

Ďalšie zaujímavé články nájdete v našej rubrike HISTORICKÝ DEŇ, kde vám prinášame rôzne prelomové udalosti, zariadenia a stroje z technologického sveta.