Výskumníci z laboratória MIT CSAIL objavili spôsob, ako obísť ochranu procesorov proti útokom typu Spectre, a to napriek tomu, že táto ochrana je nasadená v aktuálnych generáciách čipov Intel aj AMD.
Technika s názvom TONTOU využíva zlomok sekundy medzi tým, ako si procesor „vyčistí“ svoju predikčnú logiku, a tým, ako túto logiku skutočne použije.
Autori Daniël Trujillo, doktorand na Fakulte elektrotechniky a informatiky MIT, a Mengjia Yan, docentka na tej istej katedre, na útoku demonštrovali aj reálne získanie súboru s heslami z linuxového systému.
Moderné procesory zrýchľujú spracovanie tým, že odhadujú, ktorou vetvou sa program pravdepodobne vydá, a začnú počítať skôr, než sa to potvrdí. Ak je odhad správny, systém ušetrí čas a ak nie, výsledok sa zahodí. Po takomto výpočte však ostávajú stopy v mikroarchitektonickom stave čipu, čo útočníci môžu zneučiť pri zraniteľnosti Spectre, ktorá bola zverejnená v roku 2018. Útočníci ho odvtedy zneužívajú na čítanie pamäte, ku ktorej by sa inak nedostali.
Výrobcovia čipov na to reagovali mechanizmami, ktoré pred citlivým použitím predikcie vymažú alebo izolujú jej vnútorný stav. Intel na tento účel používa technológiu eIBRS, pri niektorých generáciách doplnenú o riadiaci bit BHI_DIS_S, AMD zase mechanizmus Safe RET, ktorý stav vyčistí tesne pred návratom z jadra systému. Obe riešenia stoja na predpoklade, že medzi vyčistením a použitím predikcie sa nič škodlivé nestihne vykonať.
Trujillo a Yan ukázali, že táto medzera reálne existuje a dá sa cielene zasiahnuť. Slúži na to technika zvaná interrupt injection. Bežný, neprivilegovaný program si nastaví časovač tak presne, že prinúti procesor spracovať prerušenie práve v okamihu, keď je predikčná logika vyčistená, no ešte nepoužitá. Obslužná rutina prerušenia potom stihne stav znovu „znečistiť“ skôr, než ho procesor použije. Na čipoch AMD Zen 2 je toto okno dlhé len dve inštrukcie, teda šesť bajtov, čo sa v praxi zmestí do desiatok nanosekúnd.
Tím otestoval štyri generácie procesorov, konkrétne Intel Cascade Lake Refresh, Intel Arrow Lake, AMD Zen 2 a AMD Zen 4. Na všetkých sa im podarilo prinútiť procesor, aby použil útočníkom nastrčenú, chybnú predikciu vetvenia. Zraniteľnosť teda potvrdili na čipoch oboch výrobcov. Kompletný, plne funkčný exploit, ktorý z tejto chyby reálne vyťažil dáta, zostavili len pre AMD Zen 2. Útok na Intel procesore totiž vyžaduje špecifickejšie softvérové podmienky.
V prvom kroku výskumníci pomocou útoku odstránili náhodné rozloženie pamäte jadra (KASLR), čo sa im podarilo pri všetkých desiatich pokusoch, v priemere za deväť minút. Následne sa im v piatich z desiatich pokusov podarilo lokalizovať a prečítať súbor /etc/shadow, v ktorom Linux uchováva hashe hesiel používateľov vrátane roota, pričom úspešný beh trval v priemere okolo osemnástich minút. Na spustenie útoku pritom nie sú potrebné žiadne špeciálne oprávnenia, stačí možnosť spustiť na cieľovom počítači vlastný kód, čo z neho robí riziko najmä pre zdieľanú infraštruktúru, napríklad cloudové servery.
Autori upozornili AMD a Intel na zraniteľnosť 5. februára a v marci kontaktovali aj správcov linuxového jadra. S AMD koordinovali aj informovanie poskytovateľov cloudových služieb. Spoločnosť následne v rámci bulletinu AMD-SB-7061 vydala opravu, ktorá útok mitiguje a dostupná je prostredníctvom bežnej aktualizácie operačného systému. Intel podľa vlastného vyjadrenia ďalšie mitigácie plánovať nechystá. Reálne zneužitie na svojich čipoch podmieňuje viacerými faktormi vrátane dostupnosti takzvaných disclosure gadgets, výskumníkom napriek tomu vyplatil odmenu v rámci programu bug bounty. Novšie generácie čipov Intel obsahujú aj vyhradenú inštrukciu IBHF, ktorá podľa výskumníkov útok sťažuje.