- #Slovensko
- 4 min.
- 10.10.2026
Pri výbere školy rodičia riešia jazyky, digitálne zručnosti sú druhoradé
Pri výbere základnej školy rodičia riešia digitálne zručnosti menej než jazyky. Ukázal to prieskum vzdelávacej organizácie Erudo. Za dôležité ich považuje 56 % rodičov, výučbu cudzích jazykov 79 %.
Viac než tretina rodičov priznáva, že by nevedela posúdiť, či škola učí digitálne zručnosti kvalitne. Rozhodne si je istých len 15 %.
Prieskum prebehol v júni 2026 online na vzorke 500 rodičov detí vo veku 5 až 9 rokov. Otázky o digitálnych zručnostiach doplnilo ďalších 250 rodičov detí vo veku 10 až 14 rokov. Kritériá výberu školy sa vyhodnocovali na 342 rodičoch, ktorí školu vyberali aktívne alebo zvažovali viac možností.
V rebríčku jedenástich kritérií skončili digitálne zručnosti deviate. Navrchu sú tradičnejšie veci: prístup učiteľov, atmosféra školy, jej dostupnosť a povesť. Pri otázke, ktoré oblasti budú pre deti najdôležitejšie v budúcnosti, vyšli cudzie jazyky prvé a digitálne zručnosti štvrté z ôsmich, za slovenským jazykom a finančnou gramotnosťou.
Polovica rodičov si pod digitálnymi zručnosťami predstaví najmä prácu s počítačom, smartfónom alebo tabletom. Digitálnu bezpečnosť, kritické hodnotenie informácií či tvorbu digitálneho obsahu uvádzali podstatne menej. Podľa riaditeľa Erudo Mareka Mansella rodiča pri digitálnom vzdelávaní často nevedia, čo presne by mali od školy očakávať.
Techniky majú pritom školy dosť. Štátna školská inšpekcia pri komplexných inšpekciách v 78 základných školách v školskom roku 2024/25 ohodnotila materiálno-technické zabezpečenie na 89,5 % a zaradila ho k najlepšie hodnoteným oblastiam. Technológie sa však využívali približne na 30 % sledovaných vyučovacích hodín, najčastejšie na prezentovanie učiva, premietanie videí a animácií alebo zobrazovanie pracovných listov. Vyučovanie tak podľa inšpekcie skôr vizuálne zatraktívnili, než zásadne zmenili, a na viac ako dvoch tretinách hodín neboli využité efektívne. Bádateľské aktivity, kritické hodnotenie digitálnych zdrojov aj tvorba digitálneho obsahu na hodinách chýbali.
Inšpekcia sledovala aj vzdelávanie učiteľov za uplynulé dva roky. Na digitálne kompetencie, s dôrazom na tvorbu digitálneho vzdelávacieho obsahu, sa zameriavalo 40 % absolvovaných programov a vedenie 96,2 % škôl odborný rast učiteľov systematicky podporovalo. Získané poznatky sa však do vyučovania prenášali len v obmedzenej miere.
Najslabším miestom je odbornosť. Informatika sa na prvom stupni učila neodborne v takmer dvoch tretinách škôl, odbornosť vyučovania dosiahla 35 %. Na druhom stupni to bolo 53,4 %. Najvyšší kontrolný úrad už v januári 2025 uviedol, že viac než polovica hodín informatiky sa vyučuje nekvalifikovane. Jeho podpredseda Jaroslav Ivančo upozornil, že kvalifikovaný učiteľ by mal navyše deťom nielen ukázať, ako zariadenia ovládať, ale ich aj včas varovať pred bezpečnostnými rizikami, ktoré pri školských zariadeniach vznikajú.
Postoj rodičov by sa podľa prieskumu zmenil, keby dostali jasný signál o kvalite. Overený vzdelávací program rozvoja digitálnych zručností by ovplyvnil rozhodovanie 79 % rodičov, ktorí školu vyberali aktívne alebo zvažovali viac možností. Pre 29 % z nich by bol rozhodujúci a ďalších 50 % by ho skôr ovplyvnil.
Prieskum si objednala organizácia Erudo, ktorá zároveň organizuje program ENTER škola spolu s organizáciou Aj Ty v IT a s podporou Nadačného fondu Telekom. Program je určený pre druhý stupeň základných škôl a spája prácu s digitálnymi nástrojmi s projektovým učením. Školy ho majú bezplatne. Učitelia dostanú metodiky, prezentácie, pracovné listy, projektové denníky, hodnotiace nástroje aj tematické výchovno-vzdelávacie plány, takže môže pomôcť aj školám, kde informatiku učia učitelia bez špecializácie.
Programový manažér ENTER školy Tomáš Božik pripúšťa, že takéto programy nevyriešia nedostatok kvalifikovaných učiteľov ani všetky problémy digitálneho vzdelávania. Zapojených je zatiaľ viac ako 100 škôl z celého Slovenska a prihlasovanie je stále otvorené.