Reklama
Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.
  • #Eco
  • 2 min.
  • 10.10.2012

Nad starým betónom sa blýska, žeby na lepšie časy?

Nad starým betónom sa blýska, žeby na lepšie časy?
Juraj Procházka
Nad starým betónom sa blýska, žeby na lepšie časy?

Zmes cementu, štrku a vody dokáže vytvoriť pevnú a odolnú substanciu s mimoriadne dlhou životnosťou. Betón poznáme už od čias starého Ríma a dodnes sa niektoré stavebné pamiatky z tých čias vytvorené z betónu zachovali. Spomeňme rímsky Panteón, kde bol okrem mramoru, granitu a bronzu použitý aj betón.

Dnes je betón základnou stavebnou substanciou mnohých líniových aj obytných stavieb. Aj keď u nás betónové cesty a diaľnice nie sú v móde, v iných krajinách tomu tak nie je. V SR nájdeme betónovú cestu z čias 1. Slovenského štátu od Turčianskych Teplíc smerom do Martina. Aj keď je na nej už viac-menej asfaltový koberec, stále je zachovalá. Ale betónových podvalov na železniciach nájdeme neúrekom a z betónu sú mosty a viadukty diaľníc, rovnako ako tunely. Nehovoriac o panelových domoch. Recyklácia betónu je však problematická, pretože jedinou cestou dnes je jeho rozdrvenie hrubou silou, pričom sa tvorí množstvo prachových emisií a výsledná hmota nie je plnohodnotnou surovinou na ďalšie použitie. Pri výrobe cementu sa pritom tvorí údajne až 15% svetových emisií oxidu uhličitého.

Panteon

Rímsky Panteón pretrval tisícročia.

Výskumníci z Concrete Technology Group v nemeckom Holzkirchene však objavili spôsob, ako sa starému betónu dostať „pod kožu“ – vystavili ho bleskom. Sotva sa pritom inšpirovali nápadom Dr. Frankensteina, ktorý pomocou bleskov oživil svoje monštrum, ale blesky majú životodárne účinky aj na štruktúru betónu. Pravdou je, že inšpiráciou pre vedcov bol pôvodný sovietsky objav elektrodynamických účinkov výboja na pevné teleso.

Recyklovaný betón

Betón pred a po recyklácii bleskom. Foto: Fraunhofer

Z fyziky vieme, že blesky sa neradi šíria pevnou hmotou, zvlášť pokiaľ sa jedná o zlý vodič elektrického prúdu. Lepšie to ide ionizovaným vzduchom, alebo vodou (čo je v skutočnosti roztok solí a iných látok v H2O). Pri zásahu si blesk vždy hľadá cestu najmenšieho odporu a jeho cesta štruktúrovaným materiálom je preto dosť kľukatá. To je aj prípad betónu. Blesk dokáže narušiť jeho štruktúru tak, že je možné ľahko ho rozdrviť a separovať jednotlivé komponenty – kamienky, piesok, cementový prach a pod.

Ako ale prinútiť blesk, aby išiel cez betón a nie okolitým vzduchom okolo? Vtip je práve v tom, čo objavili Rusi už v roku 1940. Dielektrická konštanta materiálov nie je skutočnou konštantou. Pri zásahu blesku v trvaní stoviek nanosekúnd sa jej hodnota mení. Voda sa tak napr. na krátky okamih stáva dokonalejším izolantom, ako betón. Stačí potom betón ponoriť do vody a „napáliť to doňho“ bleskom. Ten, hľadajúc si cestu najmenšieho odporu, si urobí skratku cez betón. Šíri sa hlavne na rozhraní kamenných zŕn a cementového pojiva. Pri priechode materiálom sa výboj zložito vetví a vytvára plazmu. Výsledkom je čosi ako menší výbuch vnútri betónu, ktorý oddelí kamenivo od cementového materiálu. Získaný štrk sa dá použiť do nových betónových zmesí a aj cementový substrát sa dá lepšie recyklovať.

Volker Thorne z Fraunhofer inštitútu hovorí, že momentálne dokážu na experimentálnom zariadení spracovať tonu betónu za hodinu. Na praktické využitie je to málo, preto vedci vyvíjajú zariadenie, ktoré by malo kapacitu 20 ton betónu za hodinu. Údajne by to nemal byť problém a do dvoch rokov by technológia mohla byť komerčne dostupná, uvádza Fraunhofer.

Foto: Wikipedia a Fraunhofer