Reklama
Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.

Digitálne zlato alebo ropa? Bitcoin má horší vplyv na klímu ako chov dobytka

Digitálne zlato alebo ropa? Bitcoin má horší vplyv na klímu ako chov dobytka
Zdroj | coindesk
Michal Sobek
Digitálne zlato alebo ropa? Bitcoin má horší vplyv na klímu ako chov dobytka
Zdroj | coindesk
Zdroj | coindesk

Na americkej pôjde sa konal jeden výskum s veľmi zaujímavými zisteniami. Kryptomena Bitcoin je vo svete čoraz populárnejšia, ale zrejme sa nikto nezapodieva nad jej vplyvom na klímu. Ten je podľa výskumu obrovský.

Výskumníci v USA dokonca vypočítali na základe svojho podielu na trhu, že Bitcoin má za následok väčšie poškodenie klímy ako produkcia hovädzieho mäsa a takmer také škody ako ropa. Pýtate sa, ako je to možné?

Každý Bitcoin vyťažený v roku 2021 pravdepodobne viedol k poškodeniu klímy vo výške 11 315 dolárov, čo spolu len za tento rok predstavuje približne 3,7 miliardy dolárov. Jeho klimatické škody dosahujú v priemere 35 % jeho trhovej hodnoty.

Obsah pokračuje pod reklamou

Klimatické škody Bitcoinu prepočítané na jeden dolár boli len o niečo menšie ako v prípade zemného plynu (46 centov za dolár) a benzínu z ropy (41 centov za dolár). Boli však o niečo viac ako produkcia hovädzieho mäsa (33 centov) a oveľa viac ako ťažba zlata (4 centy).

Výskum vychádza z toho, že Bitcoin je potenciálne neudržateľný a mohol by mať v budúcnosti katastrofálne sociálne a environmentálne dôsledky. Od roku 2016 do roku 2021 sa emisie skleníkových plynov ekvivalentné CO2 pre Bitcoiny zvýšili o viac ako 113-násobne.

Výsledky predstavujú súbor varovných signálov pre akúkoľvek úvahu ako udržateľný sektor, ako píše environmentálny ekonóm Benjamin Jones a jeho kolegovia. Podľa jeho slov, z hľadiska klimatických škôd nefunguje Bitcoin ako digitálne zlato, ale ako digitálna ropa.

Aby sa Bitcoin považoval za skutočne udržateľný, jeho klimatické škody by sa mali časom znižovať, pretože technológia sa neustále vyvíja a stáva sa efektívnejšou. Samotná jeho ťažba je založená na exponenciálnom raste výpočtového výkonu, ktorý si zase vyžaduje exponenciálne viac elektriny.

Napríklad v roku 2020 si jeho ťažba vyžiadala viac energie ako Rakúsko alebo Portugalsko spotrebovali v tom istom roku. Ak by výpočtové úsilie potrebné na ťažbu blockchainov bolo poháňané obnoviteľnou energiou, systém by mohol byť udržateľnejší.

Tesla napríklad nedávno oznámila, že prestane brať Bitcoiny ako platbu kvôli energetickým problémom. Bitcoin v súčasnosti tvorí asi 41 % celosvetového podielu na trhu medzi kryptomenami.