Reklama
Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.

Bigelow otvára operačné centrum pre súkromné vesmírne stanice

Bigelow otvára operačné centrum pre súkromné vesmírne stanice
Zdroj | Bigelow
Juraj Procházka
Bigelow otvára operačné centrum pre súkromné vesmírne stanice
Zdroj | Bigelow
Zdroj | Bigelow

Bigelow Aerospace, známa vývojom a výrobou nafukovacích vesmírnych modulov, má veľké plány s výstavbou rozšíriteľných vesmírnych staníc. Za týmto účelom vytvorila novú samostatnú spoločnosť Bigelow Space Operations (BSO).

Sieť hotelov vo vesmíre?

Nová súkromná vesmírna firma bude mať pod palcom marketing a zákaznícky servis, ale stane sa aj operačným centrom pre vesmírne stanice, ktoré vyvíja materská spoločnosť.

Pozrite si

SpaceX a Bigelow Aerospace dosiahli dôležitý míľnik

V súčasnosti sa nafukovací modul BEAM od Bigelow Aerospace testuje na palube ISS. Posádka sa v ňom zatiaľ nezdržuje, s výnimkou návštev počas vykonávania meraní. Modul sa nevyužíva ani ako nákladný priestor, ale v skúškach obstál dobre. NASA sa preto rozhodla ponechať ho v prevádzke  dlhšie, aby sa mohol používať na vesmírnej stanici ako sklad.

Zdroj | BSO

Bigelow má pritom podstatne vyššie ambície. Na obežnej dráhe Zeme chce vybudovať súkromnú vesmírnu stanicu a neskôr aj vesmírny hotel, ktorý by mal slúžiť pre turistov, aj vedcov na komerčnom základe. Firma chce dokonca vesmírnu stanicu zo svojich nafukovacích modulov umiestniť aj na obežnej dráhe Mesiaca.

Z laboratória do vesmíru

Riaditeľ spoločnosti Robert Bigelow vyhlásil, že vytvorenie spoločnosti BSO bolo nevyhnutné, pretože po 17 rokov výskumu a vývoja firma prechádza do „výrobnej fázy“. Pre účely vesmírnych staníc má vyvinuté dve verzie rozšíriteľného modulu B330, ktorý je oveľa väčší ako BEAM a môže v kozmickom priestore zotrvávať aj samostatne.

„Tieto štruktúry, ktoré budú trvale obývateľné, budú najväčšími a najkomplexnejšími objektmi v úlohe vesmírnych staníc“, uviedol R. Bigelow. Firma nedávno oznámila svoj zámer vyslať vesmírnu stanicu na báze modulov B330 na lunárnu obežnú dráhu do roku 2022.

Pozrite si

Orbitálna stanica nad Mesiacom bude realitou

Bigelow vynakladá milióny dolárov na výskum vesmírneho trhu a v novej spoločnosti  zamestná predbežne 30 – 40 zamestnancov. Okrem toho plánuje otvoriť nové výrobné priestory na Floride, v Alabame,  alebo na inom vhodnom mieste.

Zdroj | Bigelow

Pokiaľ sa podarí plány s vesmírnymi stanicami naplniť, Bigelow očakáva, že v operačnom stredisku BSO zamestná 400 až 500 ľudí, ktorí budú poskytovať podporu staniciam na obežnej dráhe Zeme a Mesiaca.

Pri dostatočnom dopyte po nafukovacích moduloch Bigelow, ktoré budú ľahšie, menej objemné a lacnejšie ako tradičné kovové moduly, má Bigelow ešte rozsiahlejšie plány. Jej nová kozmická stanica s veľkosťou objemu dva a pol násobne väčšou ako má súčasná ISS, by mohla byť vynesená do vesmíru jedinou nosnou raketou.

Zdroj | Bigelow Aerospace

Do prevádzkovej veľkosti by sa nafúkla až vo vesmíre po rozvinutí solárnych panelov. Pri odhadovanej hmotnosti 165 000 až 176 000 libier (asi 75 až 80 ton) by však jednorázovo nezvládol jej vynesenie ani Falcon Heavy, najsilnejšia nosná raketa súčasnosti. Tá má plánovanú nosnosť na nízku obežnú dráhu „len“ 63,8 tony, čo je „tesne vedľa“.

Súkromníci budú lacnejší

Vyriešili by to však dva štarty Falcon Heavy, alebo 4 až 5 štartov Falcon 9, čo je oproti nárokom, ktoré si vyžiadalo budovanie ISS, „zázračne“ málo. Materiálové a dopravné úspory by sa prejavili aj na ekonomike budúcej vesmírnej stanice, ktorá by nebola takou čiernou dierou na peniaze, akou je ISS.

Práve vysoké náklady viedli amerického prezidenta Trumpa k zámeru ukončiť financovanie americkej časti ISS po roku 2025. Fungovanie medzinárodnej stanice by mali následne prevziať súkromné spoločnosti. Odborníci sú síce k takémuto nápadu skeptickí, ale aj tu by mohla pomôcť spoločnosť Bigelow a ďalší súkromníci.

Pozrite si

Súkromný vesmír – kde končia vlády, oni pokračujú

Ako to nakoniec dopadne, uvidíme o niekoľko rokov. Samotná ISS nie je americký, ale medzinárodný projekt. Do jeho budúcnosti budú preto hovoriť okrem NASA aj kozmické agentúry ESA, Roskosmos, JAXA a agentúry ďalších zúčastnených krajín.

Rusko každopádne v prípade ukončenia projektu ISS po roku 2024, alebo 2025, uvažuje o samostatnom pokračovaní fungovania ruskej sekcie. V tom čase už bude mať na obežnej dráhu funkčnú, aj keď podstatne menšiu stanicu aj Čína a možno aj India. A, samozrejme, nezabúdajme na súkromníkov.

Nebezpečenstvo, žeby v budúcnosti ostala obloha neobývaná, nehrozí. Vývoj bude skôr opačný a na orbite bude panovať čoraz čulejší dopravný ruch.

Zdroj