Vyznajte sa v počítačoch – notebooky
Pred týždňom sme sa venovali ultramobilným počítačom – netbookom. V „prenosnom“ segmente ešte zostaneme, pozrieme sa ale na výkonnejšie a väčšie stroje.
Ani jedno či oboje?
Notebook je kompromisom medzi ultramobilným netbookom a výkonným desktopom. Z toho vyplývajú dva pohľady na tieto zariadenia. Odporcovia by mohli povedať, že sú notebooky nanič, keďže zďaleka nedosahujú výkon desktopov ani výdrž netbookov. Fanúšikovia zasa môžu namietať, že sú notebooky vhodným kompromisom medzi týmito dvoma zariadeniami. Predajné čísla jednoznačne potvrdzujú, že sa väčšina ľudí prikláňa skôr k optimistickejšiemu názoru. Jednoducho, pokiaľ nevyhnutne potrebujete výkon na cestách, potrebujete notebook.
Podľa toho, v akej miere sú notebooky zamerané na výkon a v akej na úsporu, môžeme ich zatriediť do rôznych skupín. Najlacnejšou sú de facto netbooky s väčším telom, vybavené úspornými súčiastkami a solídnou výdržou batérie. Mainstream notebooky väčšinou obsahujú mobilné verzie procesorov a často aj mobilnú dedikovanú grafickú kartu. Herné notebooky sú menej populárne, čo má svoje dôvody. Obsahujú najvýkonnejšie mobilné súčiastky, ktoré sa takmer vyrovnajú desktopovým, no sú výrazne drahšie. Poslednou, mladou skupinou sú štýlové notebooky, obyčajne s uhlopriečkou 13-14 palcov a tenkým telom z kvalitných materiálov. Obsahujú úsporné, no súčasne pomerne výkonné čipy, kvôli čomu sú často ešte drahšie než herné notebooky.
Displej
Veľká väčšina notebookov na trhu disponuje displejom s uhlopriečkou 15,6“ a rozlíšením 1 366 x 768 bodov, čo je slušný štandard. Vhod určite príde matné vyhotovenie a LED podsvietenie. Menšie uhlopriečky sú používané skôr v prémiovom segmente. Naopak, väčšie (obyčajne 17,3“) panely, často s Full HD rozlíšením či dokonca 3D zobrazovaním, majú herné a multimediálne notebooky. Opäť platia rovnaké pravidlá ako pri netbookoch. Veľký displej rovná sa viac pohodlia, ale aj podstatne kratšia výdrž batérie, väčšie rozmery a vyššia hmotnosť, t. j. problémy pri prenášaní. S veľkosťou notebooku súvisí aj kvalita klávesnice. Pri 15,6“ modeloch už sa niet čoho báť, ich klávesnice majú plnú veľkosť. Vhod príde numerická časť, ktorá žiaľ stále nie je štandardom.
Procesor
Aj voľba procesora vyžaduje rozhodnutie medzi výkonom a úsporou. Tým najúspornejším je v súčasnosti APU AMD E-350 s dvoma jadrami na 1,66 GHz, grafikou Radeon HD 6310 a TDP 18 W. Staršie notebooky sú vybavené dvojjadrovými procesormi Intel Celeron/Pentium, prípadne Athlon/Phenom z dielne AMD. Ich výkon je priemerný a v kombinácii s vhodnou grafickou kartou postačí na staršie hry. Starší čip však nutne znamená vyššiu spotrebu, ktorá sa pohybuje od 20 do 45 W.
Z novších procesorov sú najčastejšie používané tie z rodiny Intel Core. Dvojjadrové mobilné verzie Core i3 sú podstatne výkonnejšie než spomínané staršie čipy, pričom majú rovnakú či dokonca nižšiu spotrebu. Desktopovým verziám sa však zďaleka nevyrovnajú, keďže sú v záujme úspory taktované na nižšie frekvencie. Drahšie notebooky sú vybavené dvoj- alebo štvorjadrovými čipmi Core i5/i7. Práve v prenosných počítačoch je veľkou výhodou technológia Turbo Boost 2.0. V pokoji totiž šetrí energiu, v záťaži jadrá pretaktuje a zaistí tak vyšší výkon. Procesory Intel Core sú vyrobené pokročilejším 32 nm výrobným procesom, vďaka čomu patria na špičku energetickej efektivity.
Na trh sa pomaly dostávajú aj nové AMD Llano procesory. V jednom čipe integrujú grafickú kartu porovnateľnú s dedikovanými a výkonný procesor s podporou technológie Turbo Core (obdoba Turbo Boost Intelu). V porovnaní s konkurenciou dosahujú rovnakú spotrebu, podstatne vyšší grafický a porovnateľný procesorový výkon. Navyše sú lacnejšie. Takisto majú hustotu integrácie 32 nm.
RAM
Pri netbookoch bola rozumným minimom veľkosti operačnej pamäte hodnota 1 GB, notebooky však používajú plnohodnotné verzie Windows 7 Home Premium/Professional, ktoré sú o niečo náročnejšie. Bežným používateľom postačia 2 GB, hráčom 3-4 GB. Pokiaľ budete používať výkonnejšiu integrovanú grafiku, pamätajte pri voľbe RAM aj na ňu.
V notebookoch sa takmer výlučne používajú pamäťové moduly DDR3 s frekvenciou 1 066 alebo 1 333 MHz. Vyššia znamená výkon, nižšia zasa úsporu.
Grafická karta
Komponent, ktorý delí notebooky na dve radikálne odlišné skupiny, je grafická karta. V lacnejšom segmente prevládajú notebooky s integrovanou grafikou. Jej hlavnou výhodou je mnohonásobne nižšia spotreba, pritom si bez problémov poradí aj s Full HD videom. Novšie čipy Intel HD Graphics 2000/3000 (Sandy Bridge Core i3, i5, i7) a najmä AMD Radeon HD 6xxx (Fusion Llano) si poradia aj so stredne náročnými hrami.
Ak si chcete dopriať najnovšie počítačové hry aj na cestách, budete musieť zvoliť dedikovanú grafiku. Tá si samozrejme z batérie „potiahne“ viac energie. Mobilné verzie diskrétnych grafík sú však oproti desktopovým taktované na nižšie frekvencie, kvôli čomu dosahujú nižší výkon. V praxi to znamená, že herný notebook stojí niekoľkonásobne viac, než rovnako výkonný desktop. V súčasnosti je najvýkonnejšou mobilnou grafikou AMD Radeon HD 6990M, z dielne Nvidia sa na ňu tlačí GeForce GTX 580M. Ideálnym riešením grafiky v notebooku je stará známa Nvidia Optimus – technológia prepínajúca podľa potreby medzi integrovanou a dedikovanou kartou. Obyčajne ju však nájdeme len v drahších modeloch. Podobnou funkciou sú vybavené aj novšie grafiky AMD Radeon.
Inšpiratívne riešenie predstavila spoločnosť Sony. K jej 13“ modelu s integrovanou grafikou je možné pripojiť externý dok s výkonnejšou dedikovanou kartou. Dáta sa v tomto prípade prenášajú cez bleskové pripojenie USB 3.0 alebo Intel Thunderbolt.
Disk, mechanika, konektivita
Popri pevných diskoch (pomalšie 5 400 ot./min., rýchlejšie 7 200 ot./min.) sa stále väčšej obľube, najmä v prémiovom segmente, tešia SSD disky a najmä hybridné úložiská. Ich výhody sme si ukázali v tretej časti seriálu.
Štandardom je vo väčších notebookoch (od 15“) aj optická mechanika. Najčastejšie ide o DVD napaľovačku, v high-end triede je bežná Blu-ray čítačka či dokonca napaľovačka.
Z bezdrôtových technológií sú štandardom Wi-Fi 802.11 b/g/n, Bluetooth (2.1 alebo 3.0), novšie procesory Intel majú integrovanú technológiu WiDi pre bezdrôtový prenos obrazu. Z konektorov sú bežne prítomné USB 2.0/3.0, HDMI, VGA, RJ-45 (spolu s 1 Gb/s sieťovou kartou) a čítačka pamäťových kariet.
Batéria
Výdrž batérie je v podstate nepriamo úmerná výkonu notebooku. S výnimkou generačných rozdielov (kde je nový čip zároveň výkonnejší i úspornejší ako starší) teda platí, že čím väčší displej, výkonnejší procesor a grafika, tým kratšia výdrž. Bežne notebooky vydržia teoreticky 2,5-6 hodín, ultramobilné prémiové modely sa môžu dostať aj cez 10 hodín. Pri batériách sledujeme predovšetkým ich kapacitu, ktorá by nemala klesnúť pod 4 500 mAh, samozrejme, čím viac, tým lepšie. Výdrž priaznivo ovplyvňuje pokročilejšia správa napájania (technológie Nvidia Optimus, Intel Turbo Boost, AMD Turbo Core a ďalšie od samotných výrobcov notebookov).
Operačný systém
Keďže väčšina ľudí používa notebook ako svoj hlavný počítač, alternatívne operačné systémy na nich vidíme oveľa zriedkavejšie, než na netbookoch. Pomerne obľúbenou alternatívou je bezplatný Linux, na počítačoch Apple nachádzame Mac OS. Inak ale vládne Windows aktuálnej verzie 7. V tejto triede sa používa hlavne verzia Home Premium, menej Professional. V tomto prípade rozhodne odporúčame 64-bitové systémy, ktoré vyšší výkon dokážu zúročiť oveľa lepšie.
Foto: AMD, ASUS, HP, Intel, laptoping.com, laptopmag.com, Maingear, Microsoft, Sony, Techbox.sk
